Escape [SK]

Ice Coating

• Vivien •

Pod mojimi dlaňami som cítila postupne sa vytvárajúce jazierko roztopenej vody.

•••

"Čo teraz?" opýtala sa Evelína po tom, ako sme sa ocitli v strede rozľahlého námestia, ktorého zem bola prekrytá bordovými dlaždicami.

"Poďme..." ozvala som sa. Svoje rozprávanie som začala s výrazným akcentom, no po tom, ako som si uvedomila, že niet mapy či navigácie, ktorá by nám pomohla, môj hlas začal slabnúť.

"Kam?" začula som slabo.

Okolo mňa, akoby nastalo vzduchoprázdno.

Hlasy ulice, námestie, mesta, sa mi vzďaľovali každým jedným krokom, ku ktorému ma násilne donútili.

•••

Tuhé kosti obalené vypracovanými svalmi mi silným nárazom uštedrili bolesť, ktorá mi imaginárne drvila moje vnútorné orgány. Pod návalom úderu sa môj chrbát nechcene a prudko "oprel" o stenu z tvrdého kameňa.

"Aký je tvoj živel?" opýtal sa ma Leo. Navonok pôsobil pokojne a rozvážne, aj vďaka doterajšiemu tónu jeho hlasu, no zásahy, ktoré mi venoval so zjavnou agresivitou, prezrádzali jeho skutočné vnútorné rozpoloženie.

"Neviem." odpovedala som nepravdivo. Netuším, prečo som klamala, no muž, ktorý sa ma otázku opýtal a predstavil sa mi ako Leander mi spôsoboval strach a bolesť. Nemala som dôvod a ani len tú najmenšiu chuť mu povedať dôvod.

"Vieš." s jednoslabičným slovom, ktoré vyslovil, sa jeho ľavá časť úst skrivila do úškrnku. Napriek tomu, že som stále pociťovali jeho hrubosť na mojom tele, nevedela som si odoprieť tú jemnú myšlienku, ktorá mi hovorila, že jeho tvár je krásna. "Len mi to nechceš povedať, však, srdiečko?" vyslovil.

"Nie som srdiečko." odvetila som, ignorujúc jeho predošlé, mimochodom pravdivé, konštatovanie.

"Ako chceš." povedal. Jeho vysoká silueta sa zdvihla z miesta, na ktorom čupel, keď so mnou viedol rozhovor. Vo vkusných čiernych mokasínkach odkráčal z toho nehostinného miesta, kde som sa jeho vinnou ocitla.

Ostala som sama.

•••

Pod mojimi dlaňami som cítila postupne sa vytvárajúce jazierko roztopenej vody. Strop, ktorý podopierali jemne prehnité drevené klady, sa pomaly menil na scenériu mrazu a zimy. Chladný vzduch, ktorý do vnútra tejto tmavej miestnosti prenikal kvôli zle utesneným oblokom, ma šteklil na tele.

Ostala som sama.

Cítila som, ako jemné žily v mojej pokožke praskajú a vylieva sa z nich krv. Na mojom tele sa pomaly vytvárali modriny, mapy, zaliate krvou, ktorá sa drala na povrch z miest, ktoré mi Leo doudieral. Moja bolesť však stála za cenu informácie, ktorú chcel získať.

• Gréta • 

Predo mnou stála osoba, ktorá mala byť už takmer dva mesiace mŕtva. Osoba, ktorú som spoznala ešte v plienkach. Osoba, ktorá pred pár sekundami takmer nečujne vyslovila moje meno.

"Miška," povedala som. 

"Grétka," zopakovala to, čo vyslovila pred chvíľou. 

Odmlčala som sa, moje ústa sa stali priamkou. "Mala by si byť mŕtva," zašepkala som.