Escape [SK]

Railway's Platforms

• Alica •

"Nechaj tie dievčatá na pokoji," môj hlas mal ostrý, arogantný tón, ktorý mal za úlohu poskytnúť nášmu svetu ešte poslednú šancu na záchranu. "A prečo by som mal?" muž oproti mne si popri svojich slovách preložil nohu cez nohu a pomrvil sa na mojej kašmírovej sedačke. Farba jeho očí a rovnako aj vlasov sa nedala prirovnať k ničomu inému ako jedom nasiaknutej rope. Úškrn na jeho tvári sa zväčšoval každou jednou sekundou, ktorú môj mozog využil na spracovanie dôsledku jeho prítomnosti a cieľa tejto návštevy. "Chceš, aby nastal chaos? Aby ľudí na tejto zemi sprevádzala už iba temnota a smútok? Nebol si práve ty tým anjelom, ktorý miloval kultúru ľudstva, Leander?" dúfala som, že môj pokus o emociálne vydieranie bude aspoň natoľko empatický, aby pochopil, že skaza mu biele krídla nevráti.

"To už dávno nie," z hlasu sa mu vytratila škodoradosť, no nahradil ju neprekonateľný ľadovec. "Tma je cestou, Alica," ľad v jeho tóne sa pomaly vrstvil, no s jeho poslednými slovami sa na cíp zamrznutej bariéry usadili aj posledné chumáče snehu. "Pretože tma sa šíri ešte rýchlejšie ako svetlo." V rýchlosti, ktorou vstal a odkráčal, som jeho pohyb nestihla takmer ani zaregistrovať. Cítila som, že poškvrnení sú silnejší než zvyčajne. Potrebovala som nájsť dievčatá a čo najrýchlejšie ich pripraviť na boj.

Napriek všetkému som však stále mala pocit, že mám dostatok času na to, aby si moje telo po Leanderových mrazivých slovách oddýchlo, v príjemnej bublinkovej kúpeli už prijateľnej teploty. Do vody som sa rozhodla prisypať soľ s eukalyptovou arómou. Ruka mi síce najprv padla na nádobu s kryštálikmi, ktoré voňali po levanduliach, no uvedomila som si, že vzhľadom na meno osoby, ktorá mi len pred malou chvíľkou znepríjemnila ráno, by moja kúpeľ, určená na relaxovanie, stratila zmysel.

Akonáhle moje čuchové bunky rozpoznali dobre zvolenú vôňu rastliny austrálskeho pôvodu, oči sa mi automaticky zatvorili a moja hlava spočinula na zaoblenom okraji vani. Bola som si istá, že keby ma Leo dostatočne nevytočil, moje myšlienky by boli utriedenejšie a ja by som sa dokázala primäť k spánku napriek riziku utopenia sa. Po tom, ako som cítila, že koža na mojich prstoch už nie je najhladšia a v mojej mysli stále nenastal mier, som sa rozhodla môj ozdravný pobyt vo vode ukončiť a s čľapotom som z vane vyšla von. Okolo tela som si ovinula uterák smotanovej farby a po kachličkách vedúcich až dverám prešla do svojej spálne.

• Cossette •

Na digitálnych hodinách zavesených na kovovej konštrukcii som pozorovala blikajúcu dvojbodku medzi číslami označujúcimi hodiny a minúty. Moje telo odpočívalo na doske, ktorá by sa dala nazvať lavičkou. Pod podrážkami mojich plátených topánok vŕzgali špaky od vyfajčených cigariet. Všetko toto boli znaky bežne začínajúceho dňa. No - výnimka potvrdzuje pravidlo. Tento deň obyčajným nebude.
Od nervozity som si odlupovala časti môjho bordového laku. Ostravský vlak mal už osem minútové meškanie. Niekomu by sa to mohlo zdať v poriadku, kým to nie je tridsať minút či hodina. Náš plán však nezahŕňal ani to najmenšie oneskorenie.
Lesklý náter môjho malíčka zachránil iba zvuk železných kolies odierajúcich sa o koľajnice. Svoje telo som razom narovnala ako strunu, pripravená zahrať svoju rolu čo najpresvedčivejšie. Momentálne neexistuje nič dôležitejšie, zaznelo mi v hlave a s hlbokým výdychom som urobila vysoký krok smerom do vnútra vlaku.

• Tobias •

Sledoval som Cossettine obľúbené botasky, ktoré napriek tomu, že boli už takmer potrhané ešte stále nevyhodila. Ostatných cestujúcich som vítal jednoduchým 'Good morning', vzhľadom na medzinárodnú trasu vlaku, no útlej ružovovláske, ktorá bola vo všedných jesenných farbách prírody takou výraznou, až zanikala, som pošepkal číslo kupé, v ktorom sedelo dievča so živlom ohňa. Cossette pochopila - pri tom, ako ma míňala a ja som sa zatiaľ pomáhal staršej dáme dostať sa po strmých stupienkoch do vlaku, jemne prikývla. Akonáhle som sa pozrel do uličky, videl som už iba lososové kučery miznúce za posúvateľnými dverami. Sám pre seba som sa pousmial - vedel som, že všetko je na správnej ceste.