Escape [SK]

Men With Style Win Womens' Hearts

• Vivien •

"Tak srdiečko, dúfam, že dnes budeš zhovorčivejšia." 

Strhla som sa. Hrubý mužský hlas ma nepríjemne vytrhol z môjho doterajšieho spánku. Moje končatiny boli skrehnuté, napriek tomu, že som bola mŕtva, pociťovala som chlad.

Rozmýšľala som, aký len môže byť mesiac. September ani začiatok októbra neprichádzali do úvahy, na to bolo až príliš neprívetivé počasie. November, či dokonca december by mi pasoval do scenérie, ktorá sa odohrávala za oblokom, viac. Ľudia hnajúci sa ulicami boli zababušení v kožušinách, kabátoch na hipsterský štýl či jemných páperových vetrovkách. Mnohí mali okolo krku uviazané šály, čiapky, ktré im hriali všetky vnútorné dutiny, čelo i uši alebo, nebodaj i rukavice.

"Aký je vonku mesiac?" opýtala som sa Lea bez toho, aby som s ním naviazala očný kontakt. Naďalej som ostávala ležať na zmrznutom betóne, nakoľko som chlad cítila, no nijako mi neubližoval. Naopak, preberal ma k životu.

"December. Dvadsiaty tretí." odpovedal, pri čom nebral ohľad na to, že sa snažím odbočiť od témy, na ktorú sa ma určite chce spýtať. Akonáhle však vyslovil číslovku, ktorá symbolizovala predvianočný deň, moje srdce obalila námraza.

"Nesedí to. Nemôže byť december a už vôbec nie vo svojej druhej polovici." vyslovila som. "Nuž, srdiečko moje, pri kolotoči trvá noc i deň týždne. Ani ste si to neuvedomili, však?" odpovedal Leander. Dnes bol oblečený inak, ako zvyčajne. Prišlo mi to zvláštne, keďže jeho zvyčajná čierna farba odevu mu pristala, viac k jeho osobnosti ako výzoru. 

Jeho tmavé vlasy mali kratšiu dĺžku ako včera. Tentoraz jeho jednoduché čierne lakované topánky nahradili burgundy mokasíny, zladené ku motýliku rovnakej farby. Oblek admirálskej modrej mu dokonale pasoval ku blankytnej košeli, ktorej golier iba jemne vytŕčal pri jeho krku. Na jeho zápästí sa vynímali drahé švajčiarske hodinky.

Pripustila by som, že sa mi páčil. No v poslednej chvíli som si spomenula na modriny, ktoré mi pokrývajú telo.

"Chcem ísť von." počula som sa vravieť. Moja myseľ totiž stále blúdila po jeho vypracovanom tele, odetého v dokonalom švédskom štýle. Takmer som nerozmýšľala nad slovami, ktoré som vyslovovala.

"Je mi ľúto, ale to nemôžeš. Ale možno by existovala možnosť," zhlboka sa nadýchol, "ktoré by ťa von dostala." "Aká?" pýtala som sa dychtivo.

"Povedz mi, aký je tvoj živel." zašepkal, po tom, ako si kľakol, aby ku mne bol bližšie. Ostala som ležať v rovnakej polohe, ako doteraz, nemienila som mu dať najavo ani tú najmenšiu náklonnosť, ktorú som k nemu pociťovala. "Na to zabudni." odpovedala som s úškrnom.

Bavilo ma vzdorovať. Bol absolútne bezmocný, nebolo spôsobu, ktorým by ma prinútil vyzradiť túto informáciu.

"Nezabudnem." povedal. "Mimochodom, v izbe na konci chodby horného poschodia máš všetko, čo budeš potrebovať, ideme na večeru, tak sa priprav. Vyber si niečo elegantné, niečo, čo sa hodí do váženej spoločnosti." vravel pri tom, ako prekráčal prah dverí, kde som doteraz trávila svoj nehostinný pobyt. "Vyzdvihnem ťa o šiestej!" dodal, keď už sa jeho kroky vzďaľovali.

Čakala som, kým začujem cvaknúť zámku na vchodvých dverách a kroky utíchnu. Nemala som totiž odvahu vystúpať schody smerom k izbe, v ktorej som mala pripravené veci na spoločenskú udalosť.

Nemala som odvahu pohnúť sa.

No prekonala som sa. Musela som sa.

Kroky mojich bosých chodidiel viedli do predsiene luxusného domu. Bola zjavné, že som sa doteraz nachádzala v zrejme jedinej zanedbanej miestnosti tohoto komplexu. Kráčala som po chodbách vykladaných mramorom, rukami som prechádzala po kľučkách pokrytých zlatom. 

Cítila som sa ako princezná v zakliatom väzení.

Točité schody boli príliš široké na to, aby sa mi po nich pohodlne chodilo. Obdivovala som architektúru, ktorá bola vnesená do tohoto priestoru. Vôbec by ma však neprekvapilo, keby design, ktorý tu vládol, vytvoril Leander sám. Mal na to vkus, a nesúdila som to iba podľa jeho oblečenia, jeho správanie bolo takisto istým spôsobom nonšalantné. Až na to, keď preukázal, aký hrubý dokáže naozaj byť.

Prebehla som dlhou chodbou a otvorila dvojkrídlové dvere. Ocitla som sa v obrovskej spálni, ktorej trónila posteľ, rozmerov väčších ako je tá klasická, manželská. Bolo na nej neskutočné množstvo vankúšov, ktoré vyzerali pohodlnejšie, ako cukrová vata. Na proti dverám, z ktorých som sa od údivu ešte stále nepohla sa nachádzal toaletný stolík spolu so stoličkou, ktorý bol zaplnený nádherne zabalenými krabicami s logami obchodných reťazcov vyrábajúcich kozmetiku.

Koncertné krídlo dokonalo dopĺňalo interiér, v ktorom som sa ocitla. Samozrejme, nemohla chýbať ani zaujímavo tvarovaná polička zaplnená knihami či rôzne kusy nábytku určené na sedenie či ležanie. 

Zaujali ma dvoje dverí, ktoré tvorili prechody do ďalších miestností. Ako prvé som sa rozhodla preskúmať tie, ktoré kľučkou smerovali na západ. Krokom, ktorým som prekročila pomyselnú hranicu medzi touto miestnosťou a spálňou, v ktorej som sa pred tým nachádzala, som sa ocitla v kúpeľni. V strede miestnosti sa nachádzala vaňa a rovnako, ako aj na toaletnom stolíku v predošlej izbe, našla som tu darčekové balenia rôznych šampónov či bath bombs. 

Umývadla boli vsadené do tvrdej žulovej dosky, nad ktorou bolo umiestnené zrkadlo v zlatom ráme. Akonáhle som sa doň pozrela, uvidela som dievča s plavými vlasmi, ktoré nezdobil ani ten najmenší objem. Vyziabnutú tvár a vystupujúce kosti, ktoré boli dôsledkom niekoľkých mesiacov bez príjmu potravy, ak teda Leo neklamal o informácii ročného obodobia. 

Cítila som sa zle. Zanedbano. 

Roztočila som kohútik na vani, z ktorého mala podľa červenej bodky na jeho vrchu, tiecť teplá voda. Zhodila som svoje oblečenie na kachličky a vybrala si darčekovú krabicu na vrchu, z ktorej som si vytiahla šampóny, penu do kúpeľa, kondicionér či telové mlieko. Nechala som do svojho nosa prenikať nádherné scenérie, ktoré vytvárali vône starostlivo vyberanej kozmetiky. 

Po dlhom čase, keď som sa cítila oddýchnutá a zregenerovaná, som svoje telo, ktoré už bolo natreté telovým mliekom, zabalila do župana a vytiahla z tmavofialovej papierovej tašky previazanej mašličkou fén na vlasy. Takmer vysušené vlasy som si rozčesala a sponou zopla nad krk, aby som sa mohla namaľovať.

Svojimi mokrými chodidlami som pri vychádzaní z kúpeľne zanechávala na zemi šľapaje, ktoré označovali smer mojej cesty. Ku toaletnému stolíku som si prisunula kresle, do ktorého som sa pohodlne usadila. Bola som zvedavá, čo všetko mi muž, ktorý ma tu držal pripravil a rozbaľovala som jeden darček za druhým, tešiac sa ako malé dieťa. 

Vianoce, pomyslela som si, sa bez darčekov predsa nezaobídu.

Nepredpokladala som, že Leo mi toto všetko nechal, iba preto, aby mi spríjemnil sviatky. Na jeho personalitu by som viac uvažovala možnosťou podplácania či vydierania.

Napriek tomu ma to neodradilo a pokryla som svoju tvár prvou vrstvou krycieho krému.

Dúfam, že sa vám nová kapitolka páčila, svoje názory mi prosím píšte dole, do komentárov, keďže už to pomaly prestávate robiť :-(, no nezabudnite ani na hviezdičku! ^^ 

xoxo, Sim.