Escape [SK]

Spread Your Inner Wings

• Vivien •

Bežala som. 

Okolo mňa lietali snehové vločky, ktoré mi jedna po druhej splývali s telom. Kolenami som rozrážala vrstvenú sukňu mojich šiat, ktorú som svojím náhlením ničila. Dav ľudí, ktorý sa na mňa lial z každej strany, som rozrážala rukami - bol to však nepotrebný pohyb.

Bola som totiž nehmotná. Neviditeľná. 

Mŕtva.

Ako to, že ma v niektorých situáciach ľudia dokážu vidieť, no v ostatných zasa nie?

Bez toho, aby som sa zastavila, pozrela som sa za seba. Od hotela som ešte stále nebola dosť ďaleko a aj z tadeto som mohla vidieť Leovu bezradnú siluetu. Zabočila som za roh, verila som v to, že sa dokážem čo najrýchlejšie dostať preč z jeho dohľadu. Bežala som zvažujúcim sa svahom pokrytým dlaždicami. Dostala som sa až ku križovatke, z ktorej jedna cesta viedla ku prístavu - rozbehla som sa tou. Bolo to však hlúpe rozhodnutie.

Akonáhle som stúpila na poslednú dosku móla, nemala som inú možnosť, iba vrátiť sa späť, alebo skočiť do vody. Vedela som, že keby som sa rozbehla naspäť, Leo by ma našiel. Dokázal ma vidieť aj vtedy, keď iní nie. 

Okolo mňa krúžili čajky. Na zlomok sekundy som si priala, aby som mohla byť nimi a vyletieť do povetria. 

Môj živel mi toto prianie splnil.

Vznášala som sa vo vzduchu. Nie, letela som ním. Stúpala som vyššie, vyššie a ešte raz, vyššie. Zahalila ma najjemnejšia para oblakov. Chladný vzduch, ktorý ma obklopoval, sa stal ohňom v mojich pľúcach. Nemohla som sa nadýchnuť, no ani som to nepotrebovala.

Moje telo sa dostalo nad oblaky. Cez miesta, kde sa para oblakov narušila, som sledovala život podo mnou. Okrem nekonečnej tyrkysovej farby mora som ešte stále dovidela aj na prístav. Na kraji móla stál vysoký, čiernovlasý muž. Stavila by som sa, že to je Leo.

Netušila som, akým spôsobom by som dokázala letieť ďalej. Preč. Cítila som však, že bezvládne sa vznášať nad oblakmi tiež nie je riešením. Okrem toho ma pomaly opúšťali sily - nie tie fyzické, skôr som sa cítila istým spôsobom vyčerpaná.

Uvoľnila som sa. Moje telo v prudkom náraze na hladinu vytvorilo vlnu slanej vody. Zavrela som oči a nechala sa unášať prúdom. Kvapalina mi prúdila do pľúc, lenže mne to neprekážalo. 

Vzduchu bolo vo mne viac, než by som kedykoľvek potrebovala.

Neďaleko mňa som začula nezvyčajný šum vody - akoby do nej niekto skočil. Prirýchlo som otvorila oči, v strachu, že by to mohol byť Leo, no nedokázala som sa zorientovať. 

O pár minút na to ma už niečie ruky ťahali na breh. Hodili ma na tvrdé drevené dosky.

Počula som slová, no nerozumela som im. Hlas, ktorý ich vyslovoval som nepoznala. Otvorila som oči, aby som sa presvedčila o správnosti mojich zmyslov.

Dvaja muži, ktorí nado mnou stáli sa medzi sebou zhovárali.

Ani jeden z nich nebol Leom.

• Tobias •

Alica sa neozvala. 

Čakal som na ňu celú noc. Nadránom ma však premohol spánok - zobudil som sa približne o tri či štyri hodiny neskôr. Teraz som sedel na čalúnenej stoličke v kuchyni, snažiac sa rozhodnúť, či by som mal dievčatá zobudiť.

Ak vôbec spali.

Ak vôbec mohli a fyzicky dokázali spať.

Mal som síce základné vedomosti o celkovej situácii, no Alica ma nikdy neoboznámila s funkčnosťou života mŕtvych živlov - ak sa to vôbec dalo nazvať životom. Veril som, že Cossette by mi v tom dokázala pomôcť. I keď na pohľad pôsobila mladšie ako ja, žila na tomto svete už priveľmi dlho. Sama bola v minulosti živlom - rovnako, ako Alica. Ani ona tu však nebola.

Kráčal som chodbou pomedzi dvere. Zastal som pred Grétkinou izbou a párkrát som zaklopal - potom som vstúpil. Ryšavka pokojne ležala v posteli, zabalená v mnohých prikrývkach. Sám pre seba som prikývol a opustil som izbu. 

Dievčatá, ktoré disponovali živlami vody a zeme som našiel v izbe oproti. Michaela skúmala obsah knižnice - vyzeralo to tak, že ju zaujímajú hlavne klasiky Jane Austinovej. Pretáčala zaprášené stránky jej diel, pri čom slová, ktorými bol papier zaplnený, nevnímala. Evelína sa prehrabávala predraženými platňami, ktoré dokonale pasovali do gramofónu, o ktorý sa opierala. Nemyslím si, že Alica počúvala hudbu nejakým iným spôsobom ako cez tento prístroj. 

Nevstúpil som, iba som nečujne odkráčal naspäť, do kuchyne.

• Vivien •

Precitla som ležiac na posteli v miestnosti, ktorá mi bola neznámou. Bola som prikrytá prikrývkou, ktorej obliečka bola zvláštnej olivovo-zelenej farby. Rozhliadla som sa okolo seba. Okrem mňa sa tu nikto nenachádzal. Jemne som zo seba prikrývku odhrnula a svojím bosím chodidlom som stúpila na parkety, ktoré pokrývali zem. Ešte stále som mala oblečené plesové šaty, ktoré boli tentoraz premočené vodou s obsahom morskej slanosti.

Tušila som, že pred dverami bude niekto strážiť a tak som otvorila okno. Pomocou rozpáleného radiátora som vyliezla na parapet. Verila som, že sa opäť dokážem dostať nad oblaky a nejakým spôsobom odísť z toho miesta. 

Okolo miesta, kde som sa nachádzala nebola žiadna iná civilizácia. Videla som tu iba prírodu pokrytú snehom - na východ odtiaľto sa rozprestierali vysoké hory. 

Strhla som sa. Začula som kroky, ktoré boli spojené s hlasnou rozpravou.

Kľučka na mojich dverách sa pohla a v tom istom momente som sa zošmykla smerom do neznáma. Prosila som vietor, nech ma odnesie nahor, nad nazrážanú vodnú paru nazývanú oblakmi, na juh, naspäť ku Leovi, naspäť do Antibes.

Konečne som pochopila Leove varovanie. Konečne som mu uverila, že so mnou nemal zlé úmysly.

Až pokým som ho nezazrela v jednom z okien na spodnom poschodí budovy, v ktorej som sa ešte pred malou chvíľou nachádzala. Na jeho perách sa pohrával široký úsmev, ktorý miestami prenikol až do smiechu. 

Moje srdce sa rozbilo na milión kúskov, ktoré sa pomaly sypali ovzduším, ako snehové vločky, ktoré ma obklopovali.

Moje prianie ma zavialo ďaleko nad strechu tejto budovy. Myšlienky ma unášali preč, do Antibes.

P r e č , znelo mi v hlave.

• Leander •

Môj úsmev zamrzol pri pohľade na prázdnu miestnosť, kde sa Vivien mala nachádzať. 

_

Ahojte! Dúfam, že sa Vám ďalšia kapitolka a páčila - ak áno, budem vďačná za každý jeden vote a komentár! Ďakujem za vašu podporu, s ktorou sa Escape v žánri Adventure opäť šplhá na prvú priečku! <3 Užívajte si prázdniny, moji drahí čitatelia, verím, že si v pokoji oddýchnete :') Simmie