Escape [SK]

Needle & Thread

• Alica •

Auto som odparkovala v podzemnej garáži verejného priestranstva a prudko som otvorila dvere. Nemali sme času nazvyš.

Vystrela som svoje telo, pri čom som opätkami mojich lodičiek vyklopkávala zrýchlené sekundy, ktorými sme márnili čas. Zbehla som dolu po schodoch v závese s Cossete a dvoma živlami. Požiarne dvere, ktoré mi bránili v ceste som tvrdo rozrazila ramenom a ocitla sa vonku, v ruchu mestského života. 

Na druhej strane ulice stál mladý muž odetý, ako vždy, v elegantom obleku, po boku s vysokou černoškou. Podľa skúseností som vedela, že osoba stelesňujúca živel zeme sa líšila od ostatných živlov, no ešte nikdy sa to neprejavilo v rasovej odlišnosti. Napriek tomu som však bola rada, za novú kultúru, ktorá nás dokáže ešte určite veľa naučiť a otvoriť nám oči v neriešiteľných situáciách.

"Ideme," vravela som smerom k nim dvom, akonáhle sme prešli prechod pre chodcov a popri mojich slovách som si nasádzala na moje oči slnečné okuliare. Černoška, ktorej meno bol vraj Evelína, vyzerala prekvapene. Ani by som sa nečudovala, keby to nemehlo, Tobias, ešte nestihlo vysvetliť jej, kto sú poškvrnení.

Nemali sme však čas to riešiť.

"Meredith," oslovila som priateľku, krajčírku, v momente, ako sme vošli do útulného priestoru. "Potrebujeme šaty. Na predvianočný večierok." 

Meredith nevyzerala prekvapene, netušila som, ako to, že je taká pokojná. Otočila som sa smerom ku vždy prítomnej ružovovláske.

Žmurkla na mňa. Telom mi prebehla vlna vďačnosti, ktorú som vyjadrila úsmevom.

Krajčírka medzi tým zmizla v priestoroch za závesmi. Ja som tento čas využila a podišla som k Tobiasovi, ignorujúc najnovší prírastok nášho zvláštneho zoskupenia, Evelínu. "Ty teraz pôjdeš do obchodného centra. Najbližšieho, aké nájdeš. Zoberieš si túto kartu a kúpiš nám všetkým topánky a kabelky."

Tobias vyzeral prekvapeno, no napriek tomu sa snažil zachovať pokoj. "A... akej farby? A čísla topánok?" pýtal sa. Takúto otázku som, popravde, nečakala. Nedokázala som na ňu odpovedať, no našťastie Meredith počula našu konverzáciu a bola k veci, tak, ako vždy. Chvalabohu, pomyslela som si. Bola som šťastná, že mám okolo seba ľudí s pohotovými reakciami.

O pár minút sa okolo Tobiasa vytvoril hlúčik mladých žien, z ktorých najstaršia, ktorá zároveň bola našou krajčírkou, menežovala farby a dizajn topánok a iných doplnkov, ktoré bol jediný muž v miestnosti nútený kúpiť. Za ten čas som sa prehrabávala rôžnymi vešiakmi, na ktorých boli zavesené večerné šaty, pripravené na náš dnešný ples.

Bolo ich ozaj mnoho, vyberalo sa ťažko. Pozrela som sa za svoje plece a pokynula Cossette, aby prišla ku mne. Ružovovláska práve telefonovala, ale pochopila, čo od nej žiadam. "Budeme tam o trištvrte hodiny." ukončovala rozhovor, pozerajúc sa na hodinky zavesené nad radou zrkadiel, ktoré trónili krajčírstvu. "Dobre. Dobre, dopočutia." rozlúčila sa, akonáhle skladala slúchatko telefóna z ucha a jej pohľad už smeroval ku mne.

"Áno?" opýtala sa. "Tebe som vybrala tieto, biele." pri mojich slovách som pomaly zvesovala šaty z vysoko položeného, do kruhu tvarovaného vešiaka, ktorý sa jemne prehýbal pod váhou rób. Farbu šiat som zvolila podľa Cossettiných vlasov, nechcela som, aby do davu nezapadala, no to zrejme bolo nemožné. "Tie sú krásne," zašepkala v rozmare. "Ináč, volala som do La Belle, kozmetického a kaderníckeho salónu, očakávajú nás tam." dodala, pri čom svoj zrak nespúšťala z látky, ktorú držala v rukách.

"Dobre," vravela som, "choď si ich obliecť, prosím." povedala som s úsmevom, pri čom som sledovala už odchádzajúceho, mierne zmäteného, Tobiasa, ako opúšťa krajčírstvo. "Takže, poďte prosím tu, dámy." vyzvala som hlúčik, ktorý bol z nadchádzajúcich hodín nadšený, neuvedumujúc si vážnosť a nebezpečenstvo situácie, ktorá sa pomaly vyhrocovala.

Všetkým trom živlom som postupne podávala šaty, ktoré som pre nich vybrala. Pri mojej selekcii hrali rolu hlavne ich farby vlasov a očí. Obsadili kabínky, v ktorých sa pasovali s neťažkou úlohou - obliecť sa do večerných šiat v stiesnenom priestore. 

"Tak, a teraz ty, princezná," ozvala sa Meredith, "ktoré šaty si vyberieš ty?" oslovila ma. Netušila som, ako jej odpovedať, či ako si vybrať. Žiadne zo šiat, ktoré by boli jednoduchšie, či len z jedného kusu látky som nechcela. No, bála som sa, že ak by som siahla po tých extravagantnejších, nebolo by to odo mňa vhodné.

"Vyber mi niečo ty." usmiala som sa na moju dlhoročnú priateľku, s cieľom vykľučkovať z tejto situácie čo najnenápadnejšie. S mojou výzvou sa Meredith dočkala prvého prekvapenia od nášho príchodu, no rozhodnutá zdolať svoje pocity sa pozorne zapozerala na vešiaky.

"Tieto." vravela, akonáhle sa po pár minútach prezerania rozhodla a už - aj ich vyťahovala zo skrine. Zatajila som dych. Boli naozaj nádherné, výnimočné hlavne farbou, ktorá by sa dala nazvať aj admirálskou modrou. Meredith pokynula hlavou smerom ku kábinkam, a ja som ju počúvla bez toho, aby sa moje myšlienky odtrhli od večerných šiat, ktoré som držala v rukách.

O približne dvadsať minút sme už všetky so strachom o pokrčenie šiat sedeli v aute a pomaly sa viezli cez dopravné zápchy smerom ku salónu La Belle. Cestou sme míňali neďaleké obchodné centrum, ktoré, ako sme dúfali, práve hostilo nášho mladého muža s ťažkou úlohou. 

Dorazili sme takmer o dve minúty skôr, ako Cossette predpokladala, čo pre náš bolo iba plus. Každá z nás piatich si sadla do osobitného kresla a začali sa nám venovať. Všetky sme prešli rozličnými procedúrami, úpravou nechtou, líčením a robeniu účesov.

Na hodinách auta svietilo trištvrte na šesť, pravý čas vydať sa na ples. Tentoraz už aj s Tobiasom, ktorý, ako sme sa dohodli, bude sprevádzať Cossette. Pre prípad núdze, aby sme boli istení z každej strany. Tobias svoj nákupný výlet zvládol nad naše očakávania. I keď neminul práve najmenej peňazí, myslím si, že všetky sme boli spokojné.

Boli sme na mieste. S malou dušičkou som vystúpila z auta s nasledujúcou vlečkou mojich šiat. Pozrela som na živly. Evelína v šatách so zrejme veľmi vyzývavým výstrihom. Jej šaty boli zo striebornej látky, ktorá sa pri konci menila na staroružovú. Zdobili jej ich malé strieborné aplikácie, ktorými boli pokryté celé šaty. Vlasy mala vyčesané do vysokého drdolu.

Michaela mala oblečené úzke béžové šaty s výstrihom na chrbte, ktorý bol zakončený jemnými volánmi našitými na látke, ktorá siahala až po zem. Jej vlasy boli kratšie ako zvyčajne, keďže ich mala natočené v jemných vlnách. Grétine šaty boli smaragdové, rovnako, ako jej oči. Na jej tele ich držali tenké ramienka, ktoré ústili do srdcovo tvarovaného dekoltu a zúženia na páse. Mali širokú suknu, ktorá sa končila vlečkou v podobe jemnej saténovej látky. Tvár jej lemovali vyžehlené, rovné vlasy, keďže prirodzene ich mala vlnité.

Cossette a Tobias boli zladený. Ružovláska sa nakoniec rozhodla pre iné šaty, ako som jej vybrala. Jej terajšie boli čierne postupne meniace sa na bielu. Výstrih mala až takmer po krk s látkou končiacou sa pred zvažovaním ramien. Sukňa bola na bokoch jemne rozstrihnutá, pod vplyvom vetra ju ruzfukávalo. Na hlave mala vlasy sčesané do úzkeho konského chvosta. Tobias mal na sebe iba jednoduché čierne sako, s čiernou kravatou a kontrastnou bielou košeľou.

"Ideme na to?" opýtala som sa. Nikto z nich mi neodpovedal, aj naše najmladšie prírastky si zrejme uvedomili, že dnes sa nebudeme zabávať. Nečakajúc na ich odpoveď, vybrala som sa ku skvostným dverám, pred ktorými nás čakali elegantné schody pokryté kobercom. Pod poslednou dávkou nervozity som ušla výdychom a ruku som položila na zvislú kľučku.

Potiahla som dvere.

Ahojte! Dúfam, že sa Vám nová kapitola páči. Ak áno, ale aj ak nie, budem vďačná za váš názor ~ prosím, vyjadrite mi ho do komentáru (: Nezabudnite ani na hviezdičku!

Šťastný nový rok,

Sim.