Escape [SK]

The Only Dress

• Alica •

"Dúfam, že neruším, milé dámy." Ozvalo sa vo dverách. Presne som vedela, komu tento hlas patrí a tak som sa neunúvala venovať mu ani pohľad. Cossette moju taktiku zopakovala, vzhľadom na to, že bola informovaná o možno príchode Lea.

"Čo tu robíte?" opýtala sa ho ryšavka. Vrhla som na Grétu umlčujúci pohľad, no ona sa správala, akoby ju to ani len netrápilo. "Nuž, Grétka moja, iba svoju prácu. Vravel som ti, že pred nami neutečieš."

"Nami?" spýtala sa opäť. Veľmi by ma zaujímalo, kedy sa tí dvaja už stihli zoznámiť a dokonca aj porozprávať, pretože táto informácia by nám v tejto situácii isto výrazne pomohla. "Nami." odpovedal Leander s jeho typickým úškrnom.

"Ale aby som nemárnil váš drahocenný čas," sarkazmus v jeho slovách by sa dal baliť a predávať, "chcem vám odovzdať toto." na konferenčný stolík položil obálku, ktorej papier mal nádych staroružovej farby. "Toľko som chcel, dúfam, že prídete." pomaly začal kráčať von z miestnosti.

"A ešte jedna vec... ak by ste chceli Vivien naspäť, tak by ste sa zrejme mali zastaviť." pri jeho posledných slovách na prahu sa otočil tvárou k nám a žmurkol na Michaelu. Tá už - už chcela niečo povedať, no akonáhle sa nám Leander otočil chrbtom, jej snaha opadla.

"Kto je Vivien?" opýtala som sa Mišky, ktorá zjavne vedela o kom Leo rozprával. "Živel vetra," odpovedala.

Panebože, znelo mi v hlave, nie, nie, nie.

To nemôže byť pravda.

• Leander •

"Kto je Vivien?" pýtala sa Alica, ktorá zjavne nevedela o situácii až tak veľa, ako si namýšľala. "Živel vetra," odpovedal jej hlas čiernovlásky.

Viac som vedieť nepotreboval.

Vyšiel som z domu cez masívne dubové dvere, na ktorých vonkajšej strane bolo majestátne pripevné klopadlo v tvare levej hlavy. Vždy ma fascinovalo, ako Alica dokázala žiť tak noblesne, bez ohľadu na to, v akom postavení práve bola. Stavím sa, že aj keby pracovala ako slúžka, do práce by chodila vo vysokých lodičkách a elegantných šatách a zatienila by všetkých členov rodiny, pre ktorých by pracovala.

Mechanicky som šoféroval smerom k domu, v ktorom som sa momentálne usadil. Cítil som sa ako kopirant, nakoľko môj životný štýl sa zo závisti často snažil podobať tomu Alicinmu. 

Na konci dňa si však poviem jednu dôležitú vec - a to, že žiť môžeme akokoľvek chceme.

Rozmýšľal som nad všetkými našimi rozhovormi, no najviac nad tým, čo sa odohral pred niečo viac ako týždňom. Pýtala sa, či chcem, aby na zemi nastal chaos. Povedal som, že to už dávno nie.

No jediné, čo som chcel, aby som bol opäť anjelom. Chcel som milovať a byť milovaný. Ale zhrešil som. A nebolo cesty späť.

• Vivien •

Nedokonalosti mojej tváre boli zakryté miernou vrstvou púdra, zvýraznené boli moje lícne kosti, horná časť čela či obrysy nosa.

Viečka mojich očí pokrývala strieborná farba, ktorá sa tesne pri konci obočia menila na zlatistú. Líniu mojich mihalníc zvýrazňovala čierna linka, ktorá bola zakončená výbežkom do hora. 

Rúž na mojich ústach bol bordový s jemným nádychom ešte tmavšieho odtieňa tejto farby. Vlasy som si pomocou tepla žehličky upravila na jemné vlny, ktoré som si na temene zopla pomocou zlatéh dpolnku v tvare mašle.

Do dverí, ktorých kľučka smerovala na východ som vstúpila ešte v župane.

Skrývalo sa tu neskutočné množstvo šiat, elegantných kostýmov, kabeliek, topánok, šperkov či oblečenia na bežné nosenie. Miestnosť bola rozdelená na dve časti - s mužským a ženským oblečením.

Rozmýšľala som, či veci v mužskom oddelení nosí aj Leo.

Podišla som ku skrini, v ktorej boli uložené večerné šaty. Myslela som na farbu Leových topánok a motýlika, na farbu, ktorou hral aj môj rúž. Hľadať som však dlho nemusela. 

Jediné šaty, ktoré som v skrini našla, dokonale ladili s Leanderovým oblečením.

Ich jemná látka mi už zanedlho lemovala boky. Boli to šaty bez rukávov, mali dekolt v tvare hornej časti srdca. V páse boli úzke, no sukňa sa smerom dole pomaly roširovala a vytvárala dokonalý tvar šiat. Boli jednoduché, bez zbytočných aplikácií, no predsa nádherné.

Podišla som k policiam s topánkami a hľadala jediný náznak toho, že ich pre mňa už niekto pripravil, nejaké také, aké by sa mi ku šatám hodili. Vybrala som si iba jednoduché, čierne s vysokým podpätkom a okrúhlo formovanou špičkou. Moja listová kabelka bola takisto čierna, aby príliš nevyčnievala, nechcela som byť výraznejšou, akoby sa patrilo.

Na mojom hrdle sa blišťal ťažký náhrdelník z drahých kameňov a zlata, rovnako, ako môj prsteň. Rozhodla som sa viac nekochať neskutočným priestorom, ktoré zapĺňali nádherné kusy látky, kože, kovu, či drahých kovov a náušnice som si pripínala cestou do hlavnej spálne.

Moja hlava sa otočila, keď som začula známy hlas. "Vau." povedal. Rozhodla som sa nijako nereagovať na jeho pochvalné slová, i keď mi zrejme na tvári bolo vidieť, ako veľmi ma to potešilo. "Si tu skôr," vravela som, ako náhle som si náušnice pripla a sadla si na posteľ, "ale odhliadnu od toho, je toto tvoja spálňa?" opýtala som sa.

Leo dlho neodpovedal, no premerieval si ma od hlavy po päty. "Áno. Áno, je." odpovedal mi. Nevyzeral byť celkom v poriadku a ja som sa mimovoľne zamračila, čo zrejme nepochopil správne. "J-ja vlastne... poďme už." S poslednými dvoma slovami jeho hlas opäť nabral zvyčajnú hrúbku a nekompromisnosť a ja som s tušením, že sa niečo deje, prijala jeho rameno.

Ahojte! Verím, že sa vám nová časť páčila a máte sa na čo tešiť v ďalších, bude to poriadne ostré ^^ Tak nezabudnite na komentár a vote! ^^ Krásne prázdniny, xoxo, Sim.