Dvaja Otaku

5. Prekvapenie

Na ďalší deň som Charliemu napísala podobnú správu: že sa tu v podstate nič nové nedeje. Už ho s tým musím otravovať.

Taktiež, dnes som sa postavila zrkadlu. Obliekla som si moju novú blúzku a džínsy. Vlasy som si vyžehlila. Keď boli upravené, naniesla som maskaru. Spočiatku sa mi triasla ruka, no potom mi to šlo celkom ľahko. Nemám rada make-up možno preto, že s akné som nikdy nemala veľké problémy. Zrkadlo bolo celé od seba.

Do triedy som prišla načas, aj keď to bolo o vlások. Lucas sedel na mieste a znova počúval svoj metal. Zrejme počúval svoju obľúbenú pretože kýval do rytmu dosť divoko. Ja mám radšej epickú hudbu ako Two steps from hell alebo Audiomachine. Ani učiteľa nevnímal keď vošiel do triedy.

Drgla som ho lakťom a vybrala jedno slúchadlo. „Postav sa." precedila som pomedzi zuby. Zrejme som ho vyľakala. No keď sa na mňa pozrel, vyzeral ešte viac vystrašene. Možno sa mi rozmazala maskara, premýšľala som.

Celú si ma premeral. „Je neslušné čumieť na druhých." nervózne som mu povedala a posadila sa. Keď sa spamätal, konečne sa aj on posadil. „Prepáč ale bolo mi čudné že nemáš lupiny." podpichol ma ale jeho výraz ostal zamyslený. „Prečo si sa tak vyfintila?" opýtal sa po chvíli. Zrejme si myslí že som nejaká pipka. „Mala som na to náladu. Vieš, som dievča." odvrkla som.

Najnepríjemnejšie bolo keď som šla odpovedať. Niektorí z triedy si niečo šepkali. Dúfam že sa len rozprávajú o novej časti Naruta, pomyslela som si. To som vážne vyzerala až tak čudne? Zajtra by som si tie vlasy nemala žehliť... Potom mi došlo že je piatok.

Nemala som chuť ísť na obed, tak ma Lucas šiel odprevadiť na zastávku. Ako prvý prerušil ticho on. „Dnes nevyzeráš až tak zle." poznamenal. „Ďakujem." zaškerila som sa. Vyzeral že ide niečo povedať, no buď to nepovedal alebo som ho nepočula.

Ja som totiž vnímala len blonďatú hlavu a veľké sivé oči. „Aho-" začala som ale nestihla som to dopovedať. Charlie ma totiž objal skôr ako som ho stihla pozdraviť. S úsmevom som mu vrátila. Už som sa s ním nevidela viac ako 3 roky. „Chýbala si mi." povedal a objal ma ešte tesnejšie. „Aj ty mne. 1155 dní." zasmiala som sa cez slzy ktoré mi stekali po tvári. „Je to 1158 ty idiot." zasmial sa takisto.

Asi minútu sme stáli v objatí, keď vtom nás prerušilo odkašľanie. Trhla som sebou a odtiahla som sa od Charlieho. „Takže preto si sa tak vyobliekala?" hovoril to provokačným hlasom, no v jeho očiach sa zalesklo aj niečo iné než výsmech. Niečo, pri čom ma rozbolelo srdce.

***

Stál som ako zamrznutý, len som sa díval na to ako sa objímajú. Kto to do riti je? Celý čas vyzerala na ten utiahnutý typ, a zrazu sa to objíma s nejakým divným týpkom? Vyzerajú, že sa majú celkom radi. Zrejme je to jej frajer. Pokiaľ viem tak mi hovorila že nemá priateľa. A... zdá sa mi to alebo k*rva plačú? K*rva ktorý chlap reve jak malé decko? Teda okrem Naruta, Luffyho, Rina, Natsua alebo Kirita.

Ešte stále sa nepustili. Musel som ich vyviesť z tranzu odkašľaním. Jessica sa našťastie odtrhla, no ten chalan sa zatváril podivne sklamane. Najradšej by som mu jednu vrazil do oka aby sa na ňu tak nepozeral. „Takže preto si sa tak vyobliekala?" dúfam že si nič nevšimla. Vlastne čo by si mala všimnúť? Je mi predsa jedno s kým sa kamoší.

No, pokiaľ to nie je chalan.

Keď sa spamätal aj on, konečne si ma všimol. „Ah, ty si Jessin...?" on jej hovorí prezývkou? Keď jej hovorím Jess ja, hovorí nech sa strčím. „Som len spolužiak." usmial som sa naňho falošným úsmevom. Očami som sa mu snažil naznačiť nech sa namieste obesí. Keď som mu to povedal, Jessica sa na mňa pozrela nejakým bolestným (?) pohľadom. To ju trápi že sa k jej kamošovi chovám zle? To on ju objal. „Charlie, toto je Lucas." povedala mu. Charlie? Divné meno, ako pre dievča. Veď aj tak vyzeral. Buzna ktorá plače napočkanie. „Ahá, takže to si ty." vyzeral akoby mu nejak svitlo. „Jess o tebe hovorila." natiahol ruku. Trochu podozrivo som sa na ňu pozrel. Po chvíľke váhania som mu ju potriasol. Divne mi ju stlačil. Nejakú padavku by to možno bolelo. Čo si tým chcel dokázať? Keď som sa naňho pozrel, v tvári mal odhodlaný výraz. Dúfam len, že je teploš a ide po mne. Ináč tu bude niekto mať rozbitú držku. „Sarah neprišla?" opýtala sa ho Jessica keď sme sa pustili. „Rozišli sme sa." zatváril sa smutne. V očiach som mu videl že to ten k*kot hral. Jessike to zrejme nedošlo pretože sa mu vrhlo do náručia. „To je mi ľúto." povedala zatiaľ čo mu zaborila hlavu do ramena. Videl som ho ako sa spoza nej usmial. Toto sa mi fakt nepáči. „To je v poriadku. Nebola tá pravá. Nezájdeme na obed? Cestou sem som videl reštauráciu. U Louisy? Myslím. " vyzeral že sa cez ten 'srdcelámajúci rozchod' dostal celkom rýchlo.

„Je jej zle." povedal som v rovnaký moment ako keď ona povedala „Jasné prečo nie?" Pozrela sa na mňa akoby jej vadilo že som to povedal za ňu. Veď nechcela ísť na obed no nie? Prevrátila očami. „Nechceš ísť tiež?" opýtal sa ma Idiot s výsmechom v očiach. Nechcel som urobiť to čo chcel, ale vedel som, že v jeho blízkosti by som dlho nevydržal. „Nie vďaka." pokúšal som sa netváriť sa otrávene. „Okej, tak čau." odpovedal Idiot falošným priateľským tónom. Jessica mi s pokleslým výrazom zamávala. Kývol som jej hlavou, otočil sa a šiel domov.

Keď som sa otočil, videl som ako má Idiot prevesenú ruku cez plece Jessiky. Kopol som od hnevu do steny. Zaťal som zuby, otočil sa a mal namierené do reštaurácie U Louisy.

Ďalšia časť hotová. Trochu dlhšia ale čo už :) určite napíšte či sa vám 'Idiot-menom-Charlie' páči :D