Dvaja Otaku

15. Už žiadne slzy

Na zastávke ma znovu čakal Lucas. Už som mu hovorila nech s tým prestane, pretože viem ako skoro musí vstávať aby sem prišiel. Dnes mi našťastie nič nepriniesol.

V autobuse bolo ticho. Obzrela som sa naňho a zistila som že zaspal. Potichu som sa zasmiala.

Musel vstávať vážne skoro. Netrápim ho priveľmi? Veď vidno ako veľmi sa snaží. Dohodli sme sa že dnes sa mi vyzná druhýkrát.

Rozhodla som sa. Dnes mu odpoviem.

***

V škole bola väčšia nuda ako zvyčajne. Zato som mohla cítiť na sebe upretý pohľad, kým som sa rozprávala s Lucasom. Keď som sa otočila, videla som ako sa na mňa pozerá polovička dievčat. A nie veľmi priateľsky. Pokrčila som plecami a hodila som to za hlavu.

***

V kúte na chodbe sa zhoskupila malá skupinka dievčat. Boli to tie dievčatá, ktoré šikanovali Jessicu. Nepáčilo sa im, že sa nejako zblížila s Lucasom Riotom. Polovica z nich ešte nemala frajera a tento introvert ho dostane tak ľahko?!

Dokonca sa skrášlila. Už nevyzerala ako bezďák. Lailin frajer sa kvôli tej huse s Lailou rozišiel.

Vymysleli plán. Je to jednoduché: ak je taká kvôli Riotovi, keď ho stratí, bude zase taká ako predtým.

***

Posledná hodina bola telesná. Cestou zo šatne do mňa vrazilo jedno dievča. Vylialo na mňa celú kávu čo mala v ruke. „Kur.." zrazu som si uvedomil že som v prítomnosti dievčaťa. „..ník." doplnil som nadávku.

Dievča začalo panikáriť. Možno až príliš. „Ježiši prepáč mi to. Ospravedlňujem sa, veľmi!" začalo horlivo mávať rukami. „V našej šatni sú sprchy tak ti to tričko vyperiem. Môžeš sa tam potom znova prezliecť. Neboj, všetky dievčatá sa už rozcvičujú vonku." ubezpečovala ma. Privolil som, aj keď som nechcel meškať na telesnú.

„Sadni si, zrejme to bude trochu trvať." ukázala na lavičku. Kým hľadala nejaké mydlo či čo, vyzliekol som si tričko. Nebral som to vážne, už som bol pred dievčatami kopukrát vyzlečený. Zrazu jej prišla SMS-ka. Trochu čudne sa zatvárilo. „Hej," zvolala na mňa. Ešte stále som sedel na lavičke.

Jej výraz sa zrazu zmenil. V rýchlosti si vyzliekla tričko a zostala tam stáť iba v podprsenke. Bol som tak šokovaný, že som nepovedal ani slovo. Sadla si na mňa a ruku mi zatiaľ položila na jej zadok. Začala ma vášnivo bozkávať.

Po pár sekundách som sa dostal z tranzu. Pokúsil som sa ju odtlačiť, no ona sa nedala. Počkať, nie je toto znásilnenie? preletelo mi hlavou.

„Prestaň!" pokúšal som sa jej povedať. „K*rva môžeš ma nechať na pokoji?!" už som na ňu reval a položil jej ruku na ústa aby sa o nič ďalšie nepokúsila. Zamyslene na mňa hľadela. Vyzerala že premýšľala. Zrazu jej zapípal mobil. Ďalšia SMS-ka. Prečítala si správu a vzápätí sa škodoradostne usmiala. Vyzerala ako čarodejnica.

Neviem prečo, ale začal som sa báť. „Choď do p*če." oznámil som jej. Napriek tomu jej úsmev z tváre nezmizol. Vstal som. Moje tričko bolo pohodené v umývadle. Bolo celé presiaknuté vodou. Proste som ho vzal do ruky a pokračoval v chôdzi bez trička. Telesná bola trochu divná, pretože som na sebe cíti veľa párov očí. Nakoniec som si predsa len to tričko nasadil.

Incident s tou rumunskou štetkou som hodil za hlavu. Snažil som sa teraz vymyslieť ako sa mám druhýkrát vyznať Jess. Nakoniec som dospel k záveru že to bude stále znieť ako klišé. To je jedno, pomyslel som si. Podstatné je, že ju milujem.

Stretol som ju v triede. Mala trochu opuchnuté oči, no to som si od tej radosti nevšimol. Keď si ma všimla, atmosféra sa zmenila. A nie tým dobrým smerom.

*** (pár minút dozadu)

Dievčatá ma zavolali po niečo ísť do šatne. Vraj si tam jedna zabudla mobil. S povzdychom som kráčala ku šatni. Na telesnej som škaredo spadla čiže namiesto kráčania by som skôr povedala krívala. V šatni boli pootvorené dvere.

Zrejme tam niekto je. Niekoho som videla na lavičke. Pootvorila som ich trochu viac a uvidela dve postavy ako sa bozkávajú. To bol trochu šok.

Zrazu som si všimla havranie vlasy, ktoré by som spoznala aj na míle ďaleko.

Tí ľudia boli Lucas a Jane Herrietová-najkrajšie dievča v triede.

Lucas.

Jane.

Polonahí.

Bozkávajú sa.

Trochu mi trvalo kým mi to všetko doplo.

Zdesene som sa na to pozerala. Vyzerali že si to užívajú.

Lucas mal dokonca ruku na jej zadku. Boli tak pohrúžení do sebapoznávania sa, až si nevšimli že som v miestnosti. Potichu som zatvorila dvere. Chcela som sa rozbehnúť a ísť plakať do kúta, no moja krívajúca noha mi to nedovolila.

Tak som len dokrívala k najbližšej skrýši pod schodmi a tam som sa zvalila na zem.

Noha ma pekelne bolela. No ešte viac ma bolelo niečo v hrudi.

Chcela som si proste povedať: vedela som to. No ja som to nevedela. Nahovárala som si že ho nemám rada, no v skutočnosti som si ukladala falošné nádeje.

Schúlila som sa do kĺbka. Teraz keď nad tým premýšľam, bola som riadne hlúpa. Musela som sa nad tým zasmiať. Ževraj: Milujem ťa. A ja som mu na to skočila.

Plakala som. Veľa som plakala. Po asi 20 minútach som si utrela posledné slzy ktoré som kvôli nemu preplakala.

Musím to brať pozitívne. Vlastne je to super že som ho prichytila. Kebyže som ho teraz nevidela, bola by som s ním šťastne chodila, ako to najblbšie dievča.

Aspoň som si zobrala nejaké ponaučenie: všetci ľudia sú rovnakí. No hneď ako som si to pomyslela som si dala facku.

Je to dosť pokrytecké to hovoriť, pretože aj ja som človek a aj ja mám chyby. Skúsila som sa pozrieť na to z tejto stránky: Lucas je sukničkár a to sa nikdy nezmení. Proste budeme stáke iba ako priatelia. Pokúsila som sa usmiať. Nepotrebovala som zrkadlo na to aby som vedela že vyzerám ako nejaký úchyl.

Vedela som že to nepôjde. Schúlila som sa znova do svojho kĺbka. Tvárila som sa ako pri plakaní, vzlykala som, až na to že slzy neprichádzali. Povedala som si že už pre takých ako je on nebudem plakať.

Po zazvonení som sa šla prezliecť. Keď som prišla do šatne, Jane začala preberať jej chvíle s Lucasom. Toto nechcem počuť.

V rýchlosti som sa prezliekla a čo najrýchlejšie odkrívala do triedy. Už som sa šla pozbierať domov keď vtom prišiel Lucas, vysmiaty od ucha k uchu. Zrejme sa mu to veľmi páčilo, pomyslela som si a spomenula na Janino podrobné opisovanie.

Postavil sa predo mňa. Odkašľal si. „Milujem-" toto som nemola počúvať.

„Nie." prerušila som ho. Venoval mi nechápavý pohľad. „Čože?"

„Nie. Už s tebou nechcem mať nič spoločné. Nechaj ma na pokoji." keď išiel namietať, skočila som mu do reči ešte skôr než stihol niečo povedať. „Proste mi daj pokoj. Si otravný." po tej vete sa mu v očiach niečo zlomilo. Síce to nebol pekný pohľad, ale vedela som že to len hrá. Nič nehovoril. Vstala som s taškou na pleci. Mlčky mi uhol z cesty. Tresla som dverami.

Dnes asi nezaspím.

Som úprimne zvedavá ako na toto budete reagovať (+-+)