Dvaja Otaku

14. Novo-starý pár

Bola som trochu prekvapená, že tu so mnou zostal. Zatiaľ sme sa rozprávali. Bez neho by tu bola vážne nuda. Sarah po celý ten čas spala. Musela to mať ťažké. Spomenula som si na náš predošlý rozhovor.

***

„Prečo ste sa rozišli?" opýtala som sa opatrným tónom, nechcela som ju raniť. V očiach sa jej zjavil smútok.

„Ja.." hovorila. „ja som ho podviedla." bola som prekvapená. Myslela som že mi vtedy klamal aby som ho ľutovala.

„Veď, veď si hovorila že ho miluješ!" nechcela som ju obviňovať, no nemohla som si pomôcť. „Ako si moh-"

„Viem." povedala monotónne. „Viem že som nemala. Hneď ako som to urobila som to oľutovala. Ale pochop, bola som na dne!" odsudzujúci výraz som vymenila za nechápavý. Pokračovala.

„Charlie začal študovať na inej škole. Bolo tam veľmi veľa dievčat ktoré ho chceli. Trochu sa s nimi hral. Nepáčilo sa mi to, chcela som odplatu." chvíľu bola ticho než pokračovala.

„Začala som flirtovať s chlapcami z našej školy aby som ho trochu potrápila. Trošku žiarlil ale potom to zašlo až príliš ďaleko. Asi mal zlý deň. Začal mi nadávať do k*riev, hovoril že som suka. Bola som zničená. Rýchlo som utekala do baru sa spiť. Chcela som sa porozprávať a ty si bola ďaleko, tak som zašla za jedným z mojich spolužiakov. Začali sme piť a.." zatvárila sa hrozne. Skoro som ju ľutovala.

„Stalo sa to. Keď som potom prišla za Charliem, bola som opitá. Začala som mu rozprávať čo som urobila. Vlastne som mu to hodila do ksichtu." do očí sa jej nahrnuli slzy.

„Už si len pamätám ako zmlátil Harryho a ako mi začal hovoriť že ma nemiluje a že sa so mnou rozchádza. Na ďalší deň nebol doma ani nikde inde."

Tak preto za mnou prišiel skôr. Zrejme chcel nejakú pomstu a ja som bola jej najlepšia kamarátka čiže som bola vhodný terč. Cítila som sa urazene. Nie som vec. Predsa som bola jeho kamarátka, alebo nie?

„A teraz ho zrazilo auto. Čo keď je to moja vina?" teraz začala už fakt plakať.

„Milujem ho, nechcem aby sa mu niečo stalo!" mala slzy veľké ako hrachy. Objala som ju.

„Obidvaja sa máte radi, no nie? Keď sa prebudí, všetko si to spolu vydiskutujete, okej?"

„Uhmm." zafňukala.

***

No on sa neprebúdzal.

Teraz som tu sedela, pozerala na perníkové srdce čo som mala v rukách. Nechápem ako Lucas zohnal perník s láskou po japonsky, no bolo to super. Od nadšenia som ho skoro pobozkala. Našťastie som sa ovládla a slušne poďakovala.

Možno ho spravil on? Zachichotala som sa pri myšlienke ako Lucas pečie so ženskou zásterou na sebe.

„Čo ti je také vtipné?" pozrel na mňa a s obavami sa potom pozrel na perník.

„Je s ním niečo zle?" znepokojene sa spýtal.

Usmiala som sa. „Nie, je dokonalý." keď som to povedala, vrátil sa do svojho zaspávacieho módu. Premýšľala som nad vzťahom Sarah a Charlieho. Keby si proste povedali že sa majú radi, polovica starostí by bola preč. Periférnym videním som sa pozrela na Lucasa.

Mám ho rada?
Samozrejme.

Milujem ho?
To je už ťažšia otázka.

Veď mám iba (skoro) 15. Dá sa zaľúbenie v tomto veku brať vážne? Sarah a Charlie majú už dávno 17.

Niekedy mám pocit že by som s Lucasom mohla zostať navždy.

Má aj on taký pocit?

Chela by som, aby mal.

Z premýšľania ma vyrušil krok doktora. „Už sa zobudil. Povedal som mu že má návštevu. Môžte ísť za ním." povedal mi.

Zobudila som Sarah. Lucas sa jej v rýchlosti predstavil. Keď zistila že sa zobudil, na moment zaváhala, akoby rozmýšľala či neutečie. Venovala som jej povzbudzujúci pohľad. „Mala by si ísť sama. Máte si čo povedať." zčasti som to povedala pretože som bola naňho stále naštvaná. Prikývla a odpochodovala za doktorom, ktorý jej ukazoval cestu k jeho izbe.

Sadli sme si s Lucasom späť na lavičku. Obidvaja sme boli ticho.

Už po polhodine ku mne prichádzala cez chodbu, usmiata od ucha k uchu. Vedela som, že sa uzmieria, pomyslela som si.

„Chcel by s tebou hovoriť." mrkla na mňa. Prikývla som a vstala z nepohodlnej lavičky.

Lucas vstal tiež. Sarah ho šťuchla ukazovákom do hrude. „Iba ona." pripomenula mu.

„Ak ide Jess, idem aj ja." povedal rozhodným tónom. Nevyzeral že sa dá presvedčiť. Naraz sme si so Sarah vzdychli.

Jeho izba nebola ďaleko. Keď som do nej vstúpila, naskytol sa mi pohľad na blonďatú hlavu a sádru v ktorej mal nohu. Najviac ma zaujal domček postavený z kariet na stolíku vedľa jeho postele. Vyzeral akoby vyhral v lotérii. Tí dvaja sú idioti, pomyslela som si s úsmevom.

Keď si ma všimol, skôr ako som ho stihla pozdraviť prehovoril. „Prepáč." výraz šťastia sa zmenil na previnilý. „Prepáč že som taký idiot. Prepáč, prepáč, prepáč, prepáč." opakoval to stále dookola.

„To je v pohode. No nabudúce nerieš svoje hádky takýmto spôsobom." presvedčila som ho aby už prestal hovoriť prepáč. Napadlo ma, že mu dám prezývku Omlouvající houba, akú mal jeden z Kuroko no Basket.

„Takže sme v pohode?" opatrne sa spýtal.

Prikývla som. „V pohode."

Zrazu si všimol tretieho člena našej spoločnosti. Obidvaja neboli nadšení, že sú v jednej miestnosti. Lucas prehovoril ako prvý. Založil si ruky. „Ak sa mi chceš ospravedlniť, ospravedlnenie sa nepríjma." povedal tvrdým hlasom. „Kto by sa chcel ospravedlniť takému sadistovi?" odvrkol Charlie.

„Už by sme asi mali ísť." navrhla som skôr ako sa tam stihli pobiť s barlami. „Pá Charlie. A ešte niečo," spomenula som si. Naklonila som sa k nemu.

„Ak kvôli tebe bude čo i len raz Sarah plakať', s tými barlami ti vypichnem oči." nahodila som hrozivý tón. Zťažka preglgol a prikývol. Lucas sa uchechtol.

„Buzna." povedal si pre seba keď sme odchádzali. Charlie ho zrejme počul, pretože o pár sekúnd mu hodil do hlavy balík vreckoviek. Lucas ich zodvihol zo zeme a na oplátku mu to hodil do jeho domčeka z kariet, ktorý sa ihneď zbúral. Z Charlieho sa stalo kĺbko zúfalstva. Bolo mi ho trochu ľúto.

„Nemusel si byť taký krutý." poznamenala som so smiechom v hlase keď sme sa vracali k Sarah. Lucas sa zatváril ublížene. „Veď do mňa hodil vreckovky! Bolo tu riziko smrti." zasmiala som sa.

Keď sme sa vrátili na miesto, Sarah tam už nebola. Napísala mi SMS-ku že už sa išla vyspať domov. Oznámila som to Lucasovi. Nevyzeral že by mu to vadilo.

Keď ma odprevádzal k zastávke, spýtala som sa ako bolo v škole. Porozprával mi čo bolo na obed. Neboli to dobré správy. Ako dôkaz mi ukázal splesnivelý pomaranč. Poďakovala som sa mu za ten 'krásny' pohľad a šla domov.

Mama na mňa nakričala že nabudúce mám ísť do školy. Ja som s ňou súhlasila a ujistila ju že sa to už nebude opakovať.

Keď som zaspávala, pozerala som sa na medovníkové srdce, ktoré som mala vystavené na poličke.