Dvaja Otaku

17. Vysvetlenie

Stála som pred veľkou budovou. Zdá sa, že to funguje taktiež ako hotel. Už z tadiaľ som mohla cítiť cigaretový dym.

Cestou sem som si kúpila prvé podpätky ktoré som uvidela. Na oči som si dala okrem maskary aj čiernu linku. Cez ochranku som takto prešla ľahko. Keď som sa ocitla v bare, bolo mi zle.

Bola tu veľká diskotéka, chlapi sa tu bili, dievčatá oblizovali svojich nových chalanov atď. Nechápem týchto ľudí.

Obzerala som sa a hľadala hniezdo havraních vlasov. Bolo to ťažké, pretože fialové svetlá z diskotéky mi zťažovali pátranie. Zašla som do fajčiarskej miestnosti kde bolo plno ľudí. Prechádzala som medzi stolami, no nemohla som ho nájsť.

Zrazu som ho uvidela v rohu aj s nejakými ďalšími ľuďmi, asi v našom veku. V rukách držal cigaretu a karty. „Luca-" chcela som naňho zakričať. No niečo ma zastavilo.

Zacítila som ruku na svojom zadku. Obzrela som sa a uvidela asi 18-ročného chlapca ako si oblizuje pery. „Ahoj kočka. Nestratila si sa?" opýtal sa s úchylným úsmevom a položil mi ruku na rameno.

Neviem kde sa vo mne vzala tá odvaha. „Daj zo mňa tú odpornú ruku preč." precedila som medzi zuby. On sa tomu zasmial. „Takže mačiatko má pazúrky?" usmial sa ešte širšie.

Zacítila som strach. Otočila som sa a zakričala z plných pľúc na Lucasa. Otočil sa. Naše pohľady sa stretli. „Nerob mi problémy." hrozivo mi chalan zavrčal do ucha. Chcela som sa pozrieť na Lucasa s prosbou o pomoc, no ten tam už nebol.

Čože? Pýtala som sa sama seba. Vážne ma tu nechal? Asi ku mne naozaj nič necítil. Ten chalan mi bolestne stlačil rameno. „Ideme." zahlásil. Bránila som sa, no nepomáhalo to.

Zrazu sa pred nami objavil Lucas. „Čau kámo." začal môj únosca. „Pozri sa na môj úlovok. No nie je sex-" v jeho reči ho zastavila Lucasova päsť. Bolo taká silná, že ho odstrčila do neďalekej steny. Lucas ho bez hoci len malej emócie v tvári začal buchnátovať. S obviazanou rukou ho udieral do brucha, hocikde kde sa dalo. Chlapec už začal vypľúvať krv. Zastavila som Lucasove pästi rukami.

„To už stačí." chladne som sa pozrela na toho chlapca. Viem, že by si zaslúžil viac, no mala som pocit že keby som Lucasa nechala, zabil by ho. Lucas sa obzrel na mňa. V jednom momente ma schytil za ruku a ťahal von z baru.

Keď sme boli vonku, jeho hrozivý hlas prehovoril. „Čo tu robíš?!" začala som sa báť. Ešte som ho takto nevidela so mnou hovoriť. Teraz som sa neovládla.

„Ja?! Čo ty tu robíš?! Hrozí ti vylúčenie zo školy!" skríkla som naňho. Bol trochu prekvapený mojím výstupom. „Do toho ťa nič." odvrkol. Naštvala som sa.

„Možo pre teba nič neznamenám, no ty pre mňa znamenáš veľa!" povedala som. Šok v jeho očiach sa vymenil za hnev.

„Ja?! Veď to ty si ma odmietla! Človek sa tak snaží, a ty mu povieš po tom všetkom toto?!" zamračila som sa.

„Odmietla som ťa, pretože si ma klamal!" nahodil nechápavý výraz. Slzy som mala na krajíčku. Napriek tomu som prehovorila. „Videla som ťa s Jane. Dosť ste sa do seba mali." namiesto hnevu som cítila bolesť. Zatváril sa šokovane.

„Ale s ňou nič nemám." namietol. Povedal mi všetko. O tom ako doňho vrazila s kávou a ako potom naňho zrazu skočila. Bolo to pre mňa príliš veľa informácií naraz.

„Neverím ti." sucho som podotkla. Bolo to až príliš dobré na to aby to bola pravda. „Musíš mi veriť!" prosil. „Viem že to znie šialene ale musíš mi veriť. Milujem ťa!" moje srdce vynechalo úder.

Do očí sa mi nahrnuli slzy. „Milujem ťa." pokračoval. „Milujem tvoje modré oči. Milujem tvoj úsmev. Tvoj hlas. To, že si otaku. To, ako tvoja mama pečie. To, ak-" pobozkala som ho aby už prestal rozprávať. Aj tak mu zrejme dochádzali nápady.

„Aj ja ťa milujem." zasmiala som sa od radosti. Objal ma a zakrútil mnou. Tentoraz som sa nebránila.

Nechcem aby ma ešte niekedy pustil.

***

Vstala som s úsmevom na tvári. Napísala som Charliemu, pozrela One Piece a utekala do školy. Lucas mi večer napísal nech si vezmem niečo pekné. Na zastávku som šla s červenými šatami a zelenou Shingeki no Kyojin bundou. Za chvíľu bude zima, tak som si zobrala pod šaty legíny.

Na prestávke ma znova čakal. „Neunavuje ťa to?" opýtala som sa s úsmevom. On mi úsmev neopätoval.

„Včera som sa rozprával s Charliem." oznámil. Chodíme spolu už viac ako mesiac, tak som ho presvedčila nech sa zblíži s mojimi kamarátmi. „A?" spýtala som sa. Dúfam, že sa znova nepobili.

„Povedal mi že si mala narodeniny! Viac ako pred mesiacom!" obviňoval ma. „Prečo si mi to nepovedala?" nadurdil sa.

„Prepáč." zatvárila som sa previnilo.

„Nabudúce ti to- Wáu." s úžasom som pozerala na obrovksú kyticu kvetov. Bola hrozne veľká.

„Všetko najlepšie." povedal s tým svojím fešáckym úsmevom. „Páni, ďakujem." vyzerala úžasne. Neviem kde ju dám, pretože idem do školy ale aj tak je úžasná.

Dala som mu malý bozk na líce.

V škole sa toho veľa zmenilo. Začala som vychádazať aj s nejakými dievčatami. Hlavne s Oliviou. Tá mi povedala o tom s Jane a Lucasom.

Napriek tomu sedím stále s Lucasom. Aj Lucas sa začal baviť s ostatnými. S Royom sa stále hašterí, ale každým dňom je to lepšie. S Lucasom sme sa rozhodli ísť na rovnakú strednú.

V mojom živote sa kvôli nemu zmenilo veľa vecí. Už som viac spoločenskejšia. Dokonca som sa prihlásila na krúžok z výtvarky. Som rada že som ho stretla.

Predsa len, život nie je až taký zlý.

Ešte nie je koniec ;)