New Life

5.časť

-Ema? Nevidela si moje čierne boty?- kričím za ňou do kúpeľne.

-Skús pod posteľou.- ozve sa jej hlas. Priskočím k posteli a zohnem sa. Vážne, ich dala pod posteľ! V okamihu si ich obujem a balím si pár vecí do ruksaku, no skôr to vyzerá akoby som odchádzala už navždy. Na víkend odchádzam späť ,,domou". Vôbec sa necítim byť pripravená no chýba mi teta Zoey. Dneškom sú to 4 mesiace. Neviem ako to celé zvládnem, ale musím sa tomu postaviť! Proste musím! Vo vrecku nohavíc mi začne vibrovať mobil.

-Teta Zoey, už ste tu?- pýtam sa a pritom si prehadzujem tašku na chrbát.

-Vidíme sa v nedeľu- zašepkám a zamávam Eme.

-Áno, treba ti s niečím pomôcť?- pýta sa ma teta.

-Nie zvládnem to , hneď som tam- bežím dole schodmi, kde ma už netrpezlivo čaká Chris.

-Ahoj- pomaly k nemu dokráčam. Vezme odo mňa tašku a pritiahne si ma k sebe. Milo sa usmieva, až mám neskutočnú chuť ho pobozkať. Prepletie si so mnou prsty a pevne ma objíme.Cítim dotyky jeho rúk na mojom páse, ktoré vo mne pulzujú. Postavím sa na špičky a pobozkám ho. Plánovala som let krátky letmí bozk, no ani jednej z nás ho nechcel prerušiť. Vychutnávam si ho plnými dúškami. Nakoniec sa odtiahnem a zadívam sa mu do očí. Sú také krásne.

-Vydržíš to tu bezo mňa?- podpichnem ho.

-Že váhaš, hneď si nájdem inú- povie a zaškerí sa.

-Debil!- štuchnem ho do pleca.- To by si urobil?-urazene sa pýtam.

-Nie. Ja chcem len teba- povie a vášnivo ma pobozká.

-Pa- poviem a vezmem si späť svoju tašku.

-Pa- povie s tým neskutočne príťažlivým výrazom. Robíš to naschvál, že? Urobím tri veľké kroky a zastavím sa. Odchádzam na dva necelé dni preč...potrebujem to! Otočím sa na päte a znova sa ho pobozkám.

ᴥᴥᴥ

-Ahoj Mike- pozdravím sa, keď vstúpim do domu v ktorom som vyrastala. Zložím si batoh na zem a vyobjímam ho.

-Som rád, že ťa tu opäť vidím- šepne mi do ucha.

-Bež sa vybaliť ja zatiaľ uvarím večeru- usmeje sa na mňa teta Zoey. Neváham ani sekundu a kráčam hore schodmi do svojej izby. Pomaly otváram dvere, ktoré okamžite zavŕzgajú. Nič sa tu nezmenilo. Všetko je tu tak ako som to nechala. Tak ako som to chcela. Prejdem ár krokov až k ich spálni. Hneď čo otvorím dvere do nosa mi vkĺzne mamina voňavka. Zostanem stáť na prahu dverí. Som tu ako prilepená proste nemôžem vojsť. Zhlboka sa nadýchnem a zatvorím ich. Nemôžem tam len tak vojsť. To nejde! Bolí to stále rovnako. Hodím sa do svojej postele a začnem zízať na strop. Vždy ma vedela zaujať len tá stena, keď som sa mala učiť, ale prečo teraz? Pred sebou mám predsa víkend. Môžem pozrieť starých priateľov...

ᴥᴥᴥ

-Alex?- neveriacky sa ma pýta Chloe. Vonku je príšerná tma, no predsa ma spoznala. Chcela som na tento zapadákov zabudnúť, no pritom sa sem stále vraciam. Ako to chcem dosiahnuť, keď sa ľuďom mojej minulosti ani nesnažím vyhýbať? Ale čo teraz? Budem ju odignorovať, utečiem alebo sa s ňou o všetkom porozprávam?

-Ahoj Chloe- neisto sa pozdravím. Uprene na ňu hľadím a čakám či niečo povie, pretože ja netuším čo mám povedať.

-Nemôžem tomu uveriť. Prisťahovala si sa späť?- teší sa ako malé decko.

-Nie, ja...som tu len na víkend- schladím ju.

-A...ako sa máš?- spýtam sa.

-Bolo aj lepšie. Odkedy si odišla dosť sa toho zmenilo...- neskutočne ma to zaujme.

-Prepáč Chloe...to čo som ti povedala...nemyslela som to tak! Ani nevieš ako veľmi si mi chýbala...ako mi to tu všetko chýbalo, ale ja som....potrebovala vypadnúť. Rozumieš mi?- v očiach sa mi pomaly začnú hromadiť slzy. Nič nepovie, pretože mi rozumie, len ma objíme. Viem to. Boli sme najlepšie kamošky až kým som to celé neskazila. Poznáme sa už od škôlky. Spolu sme vyrastali... Myslím, že sa môj život dáva pomaly dokopy a za tým všetkým je Chris. Rozptýlil ma. Prišiel do môjho života, keď som ho najviac potrebovala a ja som mu neodolala. Keď si spomeniem na našu rozlúčku. Behá po mne príjemná triaška. Opäť cítim jeho dotyky na mojich bokoch, vo vlasoch či na perách. Bude o neskutočne dlhý víkend. Už teraz mi chýba a to som s ním nedávno telefonovala...

asi toľko k 5-tej časti :) ďalšia bude z Chrisovho pohľadu :3

teda..ak chcete :) aby som v tom pokračovala. Viem tátp časť nebola až taká zaujímavá no všetko sa zmení :)