New Life

13.časť

Sedím na studenej stoličke. IceBar. Som tu prvýkrát. Chloe ešte nedorazila. Som nervózna. Nechtami opatrne vyklopkávam po stole.
-Ahoj, čo si dáš?- spýtal sa ma niekto. Zodvihnem hlavu a pozriem sa na toho chalana. Ten jeho úsmev ma totálne omráčil. Počkať! Čo sa ma to pýtal? Už viem.
-Hmm...ľadovú kávu. Vďaka- poviem prekvapivo pokojne. Dokonca sa aj milo usmejem. Opätuje mi úsmev a odkráča preč.
-Ahoj, viem meškám- sama sa skritizuje a objíme ma.
-V pohode. Hlavne že si už tu.- poviem.
-Okej, takže...nemala by si byť v škole?- posadí sa na stoličku oproti mne a nahodí zvedavý pohľad. Zhlboka sa nadýchnem a spustím.
- To vážne?-neverí tomu.
-Nemôžem ju ani vystáť, preto som....si zmenila izbu- poviem a falošne sa usmejem.
-Takto to bude jednoduchšie, lenže...- pokračujem.
-...neviem ako sa mám správať...Chris mi klamal- znova uprene hľadím na stôl. Je drevený...mimochodom.
-Dobre možno ti nepovedal pravdu,ale možno...to tak bolo lepšie. Netrápila si sa...- hovorí Chloe.
-Ty ho brániš?- neveriacky sa jej pýtam.
-Isteže nie- presvedčí ma v opak.
-Alex, si moja najlepšia kamoška a ja ti chcem len to najlepšie, ale obe veľmi dobre vieme, že ho potrebuješ. Sama si mi hovorila, že sa zjavil v tvojom živote,keď si to najviac potrebovala. Tou láskou si sa nechala pohltiť, a to nemôžeš poprieť- hovorí Chloe a uprene na mňa hľadí. Má pravdu. Viem to. Svoju ruku položí na tú moju a jemne ma po nej pohladí.
-Ďakujem...že si prišla- poviem a milo sa usmejem.
-A teraz ty...čo tu robíš?- spýtam sa a tak trochu dúfam, že si nevšimne ako rýchlo som zmenila tému.
-Héj! Ja viem čo robíš- zvýši hlas a zasmeje sa.- ale dobre. Nebudem ťa tým trápiť....vieš otec tu má služobku a tak som využila príležitosť pozrieť ťa- povie a teraz sa uškerí. Myslím, že predo mnou niečo tají,ale netuším čo....
-Chloe, deje sa niečo?- ustarostene sa jej opýtam.
-To je jedno. Sama máš toho veľa. Nebudem ťa trápiť ešte mojimi problémami.- pokrútila hlavou.
-Jedna ľadová káva pre teba a hmm... dáš si niečo?- pristúpil ku mne ten chalan. Zdá sa mi to, alebo si ma premeriava pohľadom pohľadom? Nie ...určite si to len namýšľam. Navyše chodím s Chrisom...
-Nie, vďaka- povie Chloe a vrhne na mňa zvláštny pohľad.
-To čo bolo?- spýta sa ma, keď odišiel.
-Čo bolo čo?- nerozumiem.
-Netvár sa, že si to nevidela.- opäť na mňa hodí ten pohľad.
-Nenamýšľaj si....- poviem a vstanem zo stoličky.
-Čo som dlžna?-spýtam sa ho pri pokladni.
-To je v pohode...pozornosť podniku- povie s tajomným úsmevom na perách. Nemusím byť nejako extrémne múdra aby mi to docvaklo. Flirtuje so mnou.
-Tak teda ďakujem- poviem a zvodne sa usmejem. Do čerta, čo to robím? Veď chodím s Crisom. Alex, spamätaj sa! Vybehnem von a snažím si všetko v hlave dať do poriadku. Pozriem.sa na hodinky a to ma vystraší
-Si v pohode? Vybehla si odtiaľ ako taká raketa...- pribehne ku mne Chloe.
-Ja? Áno- zhlboka sa nadýchnem a následne vydýchnem.
-Zabudla som...som ospravedlnená len na prvé dve hodiny...Musím sa tam vrátiť- poviem pripravene na útek.
-Tak? Bež!!-
Usmejem sa a rozbehnem sa. Fajn, už som pred intrákom a dychčím ako taký slon, no pri pohľade na schody..... Ach jo!
***
Práve zazvonilo na tretiu hodinu a ja som akurát vletela do triedy. Zase to bolo na tesnotku. Celá trieda na mňa zíza. Ako inak. Pohľadom nájdem Chrisa a normálne ma strasie, keď si všimnem kto s ním sedí. Chris na mňa hodí ľútostivý pohľad. Ignorujem ho. Sadnem si k Tomovi. Again -_- . Posadím sa k nemu bez pozdravu či spýtania. Stále dýcham ako splašená.
*Tak? Stihla si to?* pìpne mi mobil. Chloe. Je fajn pocit, že sa o teba niekto zaujíma...
*Jj...tesnotka* odpíšem a odložím mobil. Po chvíli, keď sa mi srdce upokojí a ja pravidelne dýcham otočím sa smerom na ňu. Škerí sa ako taká obluda. Ema, Sarah či ako sa to volá. Prečo s ním dočerta sedí?

Tak čo na to hovoríte? Môže byť? :) Chcete pokračovanie?
Budem sa opakovať ale aj tak. Ďakujem všetkým čitateľom za všetky hlasy, komenty či sledovania. Naozaj si to veľmi vážim :) :*
*Adell