New Life

28.časť

-Mike a ty čo tu?- spýtal sa Chris prekvapene chalana oproti. Mike.

-Ahoj- poviem a pokračujem v lízaní citrónovej zmrzliny. Ten namyslený chalan čo nás dvoch chcel rozdeliť, no napokon nás omylom spojil. Vedľa neho je nejaká umelá blondínka. Stojí chrbtom k nám no po chvíli sa k nám otočí tvárou v tvár. Ou no! To je Ema. Tak toto som teda vôbec nečakala. To je presne tá Ema. Neznášam ju. Už len pre ten jej pohľad. Myslí si, že sa jej všetci poklonia a budú ju obdivovať či čo. Ale ja poznám jej skutočnú stránku...bohužiaľ. Je to len vypočítava mrcha, ktorej nezáleží na nikom okrem seba. Je lepšie ju nestretnúť, pretože ťa len využije. Hľadím na ňu a nevidím nič len zničeného človeka. Muselo ju predsa niečo prinútil aby bola takouto. Neverím, že si to sama vybrali. Veď v každom človeku je niečo dobré, nie? Nie, aj keď ju nemám rada neverím, že nemá aj svetlú stránku. Škerí sa na mňa ako taká obluda. Mením názor. Nemám ju rada a nikdy nebudem. Naznačím Chrisovi, že pri nej nechcem byť a že má potom prísť za mnou. Proste nestojím byť o to byť v priestore kde je ona a dýchať ten istý vzduch ako ona. Vytratím sa preč a posadím sa na lavičku len pár metrov od nich. V jednej ruke držím zmrzlinu a v ten druhej svoj mobil. Pomaly si začínam myslieť, že som na sociálnych sieťach a na mobile závislá. Nie! Ja by som prežila deň aj viac bez mobil, no on by to neprežil bezo mňa. :D :D :D

-Máš tu voľné?- spýta sa ma povedomý hlas. Odlepím zrak od mobilu a venujem mu pohľad.

-Tom? Kde sa tu dočerta berieš?- vstanem celá natešená, že ho vidím a okamžite ho objímem.

-Aj ja ťa rád vidím- povie natešene a opätuje mi objatie. Ani tomu nemôžem uveriť....od toho incidentu s Lucy som ho nemala chuť vidieť. Lucy to celé napokon pochopila, no ja som nevedela ako sa k nemu správať. Predsa len pobozkal ma, keď vedel že milujem iného. To sa nerobí. Nemôže niekomu popliesť hlavu len preto, že s myslí, že tu osobu naozaj miluje. Niekedy sa pre lásku musíš obetovať a dopriať jej šťastie aj keď nie v tvojej blízkosti. Stále neviem prečo to urobil. Cíti ku mne niečo alebo sa chcel len pomstiť Chrisovi, za ktoviečo? A možno, sa mu Lucy nepáčila a tak ma zatiahol do svojej hry ako sa jej zbaviť, a pritom vôbec nepomyslel na mňa.

-Áno, trávime spolu leto...vlastne spolu s jeho rodičmi- odpovedám na Tomovu otázku.

-Je to teraz také...iné. Ale to je vraj normálne. Počuj, potrebujem tvoju odbornú radu- poviem prekvapivo rýchlo.

-Vidno to?-spýtam sa a pozriem sa na bruško a späť na neho. Z chuti sa na mne zasmeje.

-Héj! To predsa nie je vtipné!- preruším jeho hlasný smiech.

-Prepáč, prepáč...- upokojí sa.

-Alex si krásna a nie bruško ešte nevidno- zdvihne sa mu kútik úst.

-Ahoj Chris- povie Tom a mne to až po chvíli docvakne. Obzriem sa a milo sa na neho usmejem. Chris si ma okamžite jednou rukou k sebe pritiahne a nechá do položenú na mojom páse a pobozká ma na líce. Asi chcel Tomovi dokázať, kto tu velí alebo také niečo. Čo k tomu povedať. Chlapi sú majetnícky a môj Chris nie je výnimka. Na druhej strane je to hrozne zlaté ako žiarli. Teraz sa potvrdzuje to čo mi stále opakuje ,,Milujem ťa".

- Alex chcem sa ti ospravedlniť- začne Tom. To snáď nemyslí vážne! Teraz to tu chce riešiť? Hodím na neho nechápavý pohľad, ktorý značí že nechcem aby pokračoval, no on ma ignoruje a bez zaváhania pokračuje.

-Prepáč mi, že som ťa vtedy pobozkal. Ja viem...nemal som- povedal. Cítim na sebe Chrisov zmätený pohľad. Fajn, keď ty ta kto.... Nemysli si, že ja z toho odídem ako troska. Bezpochyby to robí naschvál. Ale prečo?

-To máš pravdu nemal! Nemal si nám skaziť večer a už vôbec nie ma pobozkať. Vedel si, že milujem niekoho iného a predsa si to urobil . Navyše ublíťil si aj Lucy a pritom si na to neml žiaden dôvod a ja chcem vedieť prečo!- zvýšim hlas, ktorý sa mi trošku trasie. Samú ma zarazilo čo som práve povedala ale bola to pravda. Ohrozil môj vzťah, moju priateľstvo a nás dvoch a ja chcem vedieť prečo! Pozrela som mu do tváre, ktorá už nebola taká namyslená a taká spokojná ako pred chvíľou. Chcel ma s Chrisom rozhádať, ale to mu nedovolím. Nikomu to nedovolím!

-Pretože ťa milujem- povedal napokon a to smrteľne vážne. Trefa do čierneho. Jeho slová ma zamrazili, pretože sa hovorí, že priateľstvo delí len krok k láske a krok nenávisti.

-Ty ma miluješ?- zahabkám. Neverím že to povedal. Pre Chrisom. Je to akoby vykopal vojnovú sekeru.

- Tak potom nevieš čo je to láska.- poviem smrteľne vážne a otočím sa na päte. Chcem odísť a vyhnúť sa mu, no Chris ma prinúti zostať. Jeho nechty sa mi zaryjú do kože. Vytreštím na neho oči. Za prvé ma to bolí a za druhé čo blbne? Tom robí presný opak, pretože si myslí že je to tak správne ale nie je. Chce nás s Chrisom oddeliť a očividne sa mu to darí. Nechápem Chrisov postoj. Pred malo chvíľou si ma bráni a ukazuje Tomovi sako ma miluje a vzápätí zúri ako divý býk. Nespoznávam ho. Ešte nikdy mi fyzicky neublížil teda ak sa to ráta za fyzickú bolesť.

-Chris, Chris to bolí- nájdem si ho pohľadom.

-Pusti ju!-zakričal Chris. Okamžite ma pustí, ale určite nie preto že to povedal Tom. Neviem čo to do neho vošlo, takého ho nepoznám. Neváham ani sekundu a ,,rozbehnem" sa preč.

Alex, prosím počkaj!- kričí za mnou, no nenapadne ma ani sa obzrieť. Nemám náladu v tichosti sedieť v aute vedľa neho. Nemám náladu byť s ním vôbec. Ani s jedným. Chcem byť sama. Potrebujem byť sama.

Zmiznem v dave ľudí a zamierim k našim. Cintorín je polo prázdny a neskutočne tichý. Priam desivo tichý a priam desivo horúci. Slnko praží a griluje všetko naokolo, vrátane mňa.Obzriem sa ponad plece či ma náhodou niekto nesleduje. Ale nikde nikoho. Posadím sa na lavičku pred ich spoločný náhrobok a lúčne kvietky položím na zem. Margeretky. Tie mama milovala. Boli jej obľúbené.

-Ahoj mami, oci. Chýbali ste mi- šepnem. Mám v hlave toľko myšlienok čo im chcem povedať, no neviem ktorou začať.

-Odkedy sme sa odlúčili a videli naposledy...veľa sa toho zmenilo. Vec sa má tak, že som tehotná- poviem a sklopím zrak k zemi. Do očí sa mi vtisnú slzy. Nedokážem sa im brániť. Nejde to.

-Vždy som si predstavovala tú chvíľu, keď vám to poviem a vy mi buď vynadáte alebo sa budete tešiť spolu so mnou, že budete starými rodičmi...- popritom sa milo zasmejem pro tej spomienke, ktorá vôbec nie je skutočná. Je to len výplod mojej fantázie.

-Chcela som ...chcela som toľko vecí ešte urobiť, povedať, zažiť, no už je neskoro. A mňa neskutočne mrzí, že tu teraz nemôžete byť. Hrozne mi chýbate a ja vám sľubujem, že to malé bude s láskou na vás spomínať- poviem a znova sa mi skotúľa pár neposlušných slz dole lícom. Presne to som potrebovala. Spomenúť si a zamyslieť sa. Aj keď to bolí, je to tak správne.

 Ďalšia časť :) Verím, že sa vám páčila a vyjadríte svoj názor :) Budem len rada :)  Vaša *Adell