New Life

30.časť

Pomaly sa prebúdzam a otvorím zaspaté oči. Ako prvé čo uvidím sú slnečné lúče, ktoré mi svietia takmer na celé telo.Izba je prázdna a priam hrozivo tichá. Pretočím sa na chrbát a chvíľu len tak nehybne ležím. Po neskutočne krátkej chvíli neochotne vstanem, prehodím na seba čierny priliehavý župan a bosá vykročím dole schodmi. Prevláda tu neskutočné ticho. Pravdepodobne všetci spia alebo sa mýlim? Vchádzam do kuchyne a hneď ako prvé si všimnem odkaz na kuchynskej linke:

,, Dobré ránko princezná. Mamina je v práci, Matt ktoviekde a ja som šiel po otca na letisko. Neboj vrátim sa skoro ... Xoxo Chris"

Idem neskoro. Pomyslím si a otvorím obrovskú chladničku. Nemám najmenšie tušenie na čo mám chuť.  Rozhliadnem sa a vytiahnem pomarančový džús a veci potrebné na výrobu palaciniek. Sladké raňajky. Práve na tie mám chuť. Odrazu ma vystraší zvonenie môjho mobilu. Ani neviem ako sa sem vôbec dostal. Najskôr som ho tu zabudla. To je jedno.

-Áno?- ozvem sa.

-Zdravím Alex, tu šerifka Fellová. Mohla by si za mnou dnes prísť?- spýta sa ma.

-Samozrejme, deje sa niečo?- spýtam sa.

-Nie je to téma cez mobil. Všetko ti vysvetlím, keď sa stretneme...- povie a položí. Oukey, tak to bolo divné.

-Dobré ránko- ozve sa natešený hlas spoza môjho chrbta.

-Ahoj- poviem, keď sa konečne k nemu otočím. Matt. Nemal byť citujem,, ktoviekde?" :D Evidentne nie. Vezme si mlieko s chladničky a začne piť z jeho obalu. To ako vážne? Je to cute ale zároveň poriadne nechutné. Všimne si môj pobavený pohľad a prestane piť. Zasmejem sa a vybehnem so izby prezliecť sa.

Jeho rozvalený na gauči a niečo zaujato pozerá. Myslím, že telka je pre neho niečo naozaj neskutočne zaujímavé, keď si ma ani nevšimol prechádzať okolo neho. Zakrádam sa k nemu až šepnem:

-Počuj, nechcel by si ma niekam hodiť?- Nezdalo sa mi, že by sa ma zľakol. Otočil sa ponad plece ku mne a milo sa usmial.

-Mám to brať za áno?- vytreštím na neho oči.

-Jasné, ale teraz pozerám futbal ak dovolíš, chcem sa sústrediť- zasmial sa a opäť sa otočil k telke.

-Fajn tak kto hraje?- zvalím sa k nemu.

-Nemci so španielmi.- povie odmerane. Asi je futbal jeho citová záležitosť. Stav je 3:0 pre Nemcov.

-Videla si to? To je riadny idiot keď sa nevie trafiť ani do bránky!- štve sa na toho Ronalda či koho.

-Aj ty hraješ?- spýtam sa ho milým tónom hlasu a nájdem si ho pohľadom. Prikývne a opätuje mi úsmev.

-Nepovieš mi viac?- spýtam sa a znova ho vyruším pri pozeraní.

-A čo by si chcela vedieť?- spýtal sa a hodil na mňa ten pohľad. Musím uznať, že sa s ním cítim dobre. Je ako môj starší brat.

ᴥᴥᴥ

-Vážne? Čo si prosím ťa vyviedla?- pýta sa ma šokovane Matt, hneď na to čo zastavil pred policajnou stanicou a kútikom úst sa na mňa škerí.

-Nemusíš ísť so mnou- poviem a vykročím k hlavným dverám. Počujem za sebou kroky. Aj tak so mnou ide. Z chuti sa zasmejem. Naozaj je ako môj starší brat.

Všade naokolo sú policajti. Je to zvláštne. Všetci na mňa zízajú, no po chvíli odvrátia zrak.

-Alex, tak tu si- začujem šerifkin hlas a v momente sa k nej otočím na päte. Usmejem sa a ona mi naznačí, aby som ju nasledovala. Len ja! Dala to jasne najavo.

-Počkám ťa vonku- začula som Mattov hlas. Neotočila som sa proste som pokračovala vpred.Zatvorila som za sebou dvere do jej kancelárie a posadila sa na stoličku priamo predo mnou. Čo som asi vyviedla? :D

-Alex, potrebujem sa o nich porozprávať- povie stručne. Tým ,,o nich" myslí mojich rodičov. Prebehne mnou husia koža.

- Šli ste z párty domov. Všade bola tma a zrazu sa auto niekoľkokrát prevrátilo a padlo dolu z mosta.- prečíta moju verziu celého deja.

-Presne o to ide. Auto sa predsa nemohlo samo od seba prevrátiť- skonštatovala nahlas.

-Chceme mi tým naznačiť....že to nebolo nehoda?- nemôžem tomu uveriť. Takto som sa nad tým ani na chvíľu nezamýšľala.

-Nespomínaš si na niečo alebo niekoho, kto mohol tvojmu otcovi ublížiť? Nemal nepriateľov?- pýta sa ma kopu otázok, no neviem jej na to odpovedať.

-Často sa s mamou hádali, akoby mali nejaké problémy avšak nič mi o tom nechceli povedať. Spomínali jedno meno či skôr prezývku: ,,Veľký pes"- poviem zamyslene a pozriem jej do očí.

-Ďakujem, sľubujem že zistím prečo sa to stalo- povie a podíde k dverám a následne stlačí kovovú kľučku. Odkráčam k autu kde ma už netrpezlivo čaká Matt. Stále som akoby omráčená panvicou. Nevedela som čo odo mňa šerifka chcela, ale toto som nečakala. V každom prípade musím zistiť kto je ten ,,Veľký pes" a prečo som si na neho nespomenula až doposiaľ. Bez slova si nasadnem do auta a Matt urobí to isté.

-Povieš mi čo sa stalo?- spýta sa. Pokrútim hlavou na znak nesúhlasu. Nechcem o tom hovoriť.

-Dobre, nebudem ťa nútiť- povie a zapne si bezpečnostný pás.

-Pred tým než pôjdeme domov. Musím ešte niekam skočiť- povie a vyštartuje z parkoviska.

-Budem hádať- poviem a zamyslene sa na neho pozriem.

-Ideme za tvojou priateľkou, bez ktorej už nevydržíš ani deň?- zacitujem to ako z nejakej knihy. Doslova tú vetu prežijem a Matt vybuchne do smiechu.

-Si úplne vedľa- povie a zabočí do vedľajšej ulice až napokon zastaví pred veľkým trávnatým ihriskom. Mohlo mi to hneď napadnúť. Vystúpim z auta a nasadím si na oči svoje zlatisté PILOTKY.

-Noo, vieš. Toto bol môj druhý typ- zasmejem sa a všimnem si ako sa Mattovi zdvihli kútiky úst.

-Bež sa posadiť. Chris tu bude každú chvíľu- povie a v momente mi zmizne z očí. Počkať, Chris? Nemal ísť po otca? Navyše hrá futbal? Prečo o tom sakra, neviem! Vždy som túžila jačať na futbalovom štadióne, keď dá môj chlapec gól. Hovorí môj rozum s ohromnou iróniou. Ale teraz vážne! Môj priateľ hraje ten najzaujímavejší šport? Pravdupovediac veľmi sa v tom nevyznám, no spolu s otcom sme tým trávili každé sobotné popoludnie. Boli to krásne chvíle. Chýbajú mi. Musím sa odreagovať. Potrebujem to.

Posadím sa na drevenú dosku, ktorá podo mnou hlasito zavŕzga. Páni! Tak tomu sa teda hovorí výhľad. Chalani si dívajú 5 kôl ako rozcvičku a to bez trička. Celé telo mi zaleje sladká horúčava. Pohľad na ich vypracované tela ma totálne odrovnal. Odrazu je tak hrozne teplo, že sa potrebujem schladiť. Doslova. Práve odniekiaľ pribehol Chris. Až teraz sa začne ozajstná šou. Tí ostatní na neho nemajú. Už len pri pohľade mi tečú sliny. Neviem sa správať civilizovane. Čo už :D

Tak a máme tu ďalšiu časť :3 Páčila sa? Verím že som vás opäť zaujala, a že v čítaní budete aj naďalej pokračovať :) Ďakujem Vaša *Adell