New Life

19.časť

Tom pred hodinou odišiel. Nebol práve nadšený, tým že to Chrisovi nesmie povedať. Avšak sľúbil mi to. Sľúbil, že mu nič nepovie. Aspoň teraz nie. Viečka sa mi pomaly zatvárajú až kým sa celkom nezavrú a mňa nepohltí tma. Zaspala som.

-Je to pravda? Ty si mi klamala? Mala si mi to povedať. Mám na to právo- kričí po mne Chris. Srdce mi bije o stošesť a mne úplne došli slová. Vôbec neviem čo mu povedať. Má pravdu. Už dávno som tu to mala povedať, no neurobila som to.

-Jaa, bála som sa- zakoktám sa, preto radšej hľadím do zeme. Jeho zúrivý hlas ma vyvádza z mieri. Po prvýkrát mám pocit, akoby mi chcel fyzicky ublížiť. Čo to vravím? Môj Chris by to nespravil! Alebo?

-Čo s ,tým' čo chceš robiť? Necháš si to?- hovorí bezcitne. Vôbec ho to nezaujíma.

-Áno- na nič viac sa nezmôžem.

-V tom prípade so mnou nerátaj. Neťahaj ma do toho- povie chladne. Nič pre neho neznamenám.

-Ako...ako to môžeš...povedať?- zatrasie sa mi hlas. Povedal niečo čo ma neskutočne ranilo. Akoby ma bodol nožom do chrbta.

-Takže pre teba nič neznamenám? To všetko bola len a len lož?- kričím za nim, no neotočí sa. Vyjde dverami z nemocničnej izby. Do očí sa mi okamžite nahrnú slzy a ja nemôžem dýchať. V tom sa zobudím. Celá spotená a mokrá od slz. Dýcham rýchlo a nepravidelne, až kým nezacítim niečiu ruku na svojom pleci. Chris. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem.

-Je to v poriadku. Bol to len sen- milo sa usmial a vzal si ma do svojho teplého náručia. Je to opäť ako predtým. Som v bezpečí. Ale čo ten sen? Čo ak sa na mňa vážne tak nahnevá, že ma v tom nechá samú? Zlomenú a zničenú? Nie! Nepoviem mu to. Aj keby som chcela....proste nemôžem!  Radšej nech ma pošle do kelu, s nejakou sebaúctou... Svoj nos si zaryjem do jeho pleca. Som v bezpečí, ale na ako dlho? Je len otázkou času, kedy mu to Tom prezradí.

-Môžem sa ťa niečo opýtať?- začnem a pritom sa ho snažím nájsť pohľadom. Jeho krásne modro-hnedé oči. Strácam sa v nich. Pohlcujú ma. Počkať, čo som to vlastne chcela? Už viem.

-Moja najlepšia kamoška mala pred sebou veľké plány ohľadom svojej budúcnosti, lenže otehotnela a teraz nevie čo ďalej. Pýta sa ma na radu, ako to povedať svojmu priateľovi, ale v tom jej ja naozaj neviem pomôcť. Príšerne sa bojí reakcie...- vymením si s Chloe hlavnú rolu.

-Určite by mu to mala povedať, zaslúži si predsa vedieť pravdu. Aj keď neviem...v takom mladom veku...jej priateľa to určite vystraší, no ak ju miluje...-nedopovie vetu.

-Ty by si chcel mal deti?- spýtam sa s úškrnom. Prosím nech povie niečo pozitívne.

-No...raz určite, ale nie teraz- usmeje sa. No mňa to celkom zarazí. Keby vedel, že celý čas nebola reč o Chloe ale o mne, tak priblblo by sa neusmieval. Vlastne som mu nepriamo povedala, že s ním čakám dieťa. Ešteže som nebola zreteľnejšia. Sám povedal, že teraz deti nechce. Ďalší dôvod prečo mu to nepovedať. Aj tak sa to prevalí! Kričí mi rozum. Pokoj, ja to viem. Mám ešte nejaký čas, kým mi narastie brucho a či sa na to vôbec odvážim.

-Si v pohode?- spýta sa ma starostlivo Chris, ktorý si ma premeria od hlavy až po päty.

-Áno- prikývnem a jemne sa usmejem.

Konečne Pondelok. Nastal ten čas, kedy ma odtiaľto prepustia. Konečne! Aj tak by som tu už nevydržala ani deň. Len pred chvíľou som si bola dať sprchu a teraz sa balím. Nehodlám tu byť ani o sekundu dlhšie. Pripúšťam, že sa stále cíti trochu slabá ale zvládnem to. Vlastne....zvládneme to. Ja a drobček.

-Už nikdy nebudem robiť hlúposti.-šepla som mu a pohladila sa po brušku.

-Slečna Piercova, sem sa prosím podpíšte- podala mi do rúk akýsi papier. Tá sestrička mi tú posledné tri dni robila spoločnosť. Najlepšie asi je, že som sem cestovala kvôli lyžiarskemu...a skončila som tu. To som vážne taká blbá? Bolo by to iné keby sa to stalo druhý či posledný deň nášho pobytu tu, ale nie! Ja musím skončiť v nemocnici hneď prvý deň! -_-

-a slečna Piercova?- obzriem sa k nej ponad plece.

-šetrite sa...obaja- milo sa usmiala. Prehodím si tašku ponad plece a pomalými krokmi sa vykrádam z izby. Zájdem za roh kde zbadám prichádzať Chrisa. Vyzerá byť šťastný, že ma vidí a zároveň vystrašený že nesiem takú ,,ťažkú" tašku :D Proste hotový gentleman

-Dááj, pomôžem ti- rýchlo ku mne priskočil a vzal si moju tašku.

-Chris ja by som to zvládla- poviem tvrdohlavo a ruky si prekrížim cez prsia. Bez náznaku či varovanie pritisne svoje pery na tie moje. Až po chvíli som sa spamätala a odtiahla sa od neho. Nie preto, že by sa mi to nepáčilo, ale preto že ma prenasledujú tie výčitky. Potrebujem sa o tom s niekým porozprávať a mám hneď dve možnosti. Tom alebo Chloe.

Začínam písať čím ďalej tým dlhšie časti :D tak sa na to pripravte :D Mimochodom číta to tu niekto? :O

*Adell