New Life

31.časť

Opriem sa o dutú stenu a pritom stále pozorujem ihrisko. Chrisa. Naše pohľady sa na okamih stretnú. Chlapčensky a roztomilo sa na mňa usmeje. Zamávam mu a pošlem vzdušnú pusu. Otočí sa a začne sa venovať zápasu nie mne. Stav je nerozhodný. 2:2 Neúnavne sledujem zápas, no preruší ma môj vyzváňajúci sa mobil. Pozriem sa kto volá a obrazovku vysvieti veľký nápis: ,,Šerifka Fellová" Neváham a priložím si mobil k uchu.

-Zdravím Alex- ozve sa nervóznym tónom.

-Mám pre teba dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú- začne.

-Zlá správa je, že je dosť pravdepodobné, že za tú nehodu môže ten muž. Na ceste a na fotkách z toho dňa sme našli nejasnosti. Stopy ďalších pneumatík a odtlačky prstov. Porovnali sme ich s tými jeho, no nesedia. Dobrá správa je, že sa vracia späť do mesta a tak ho môžeme pozorne sledovať.-

-Dobre, ďakujem že ste zavolali- snažím sa pôsobiť pokojne. Dnes o tom proste nemôžem premýšľať. Dnes príde domov Chrisov otec...vlastne by už mal byť ,,doma" a taktiež neviem isto či to jeho otec. Som totálne dopletená zo vzťahov v jeho rodine.

Zápas sa práve skončil. Výsledný stav bol 5:4 pre tím kde bol Chris. Chalani sa šli prezliecť a pravdepodobne osprchovať. Zatiaľ čo ja som vliezla do Mattovho auta a posadila sa dozadu. Chvíľku som sedela, keď konečne prišli. Jeden sa posadil na miesto vodiča a druhý na miesto spolujazdca. Strčila som si do uši slúchadlá, ktoré som našla na sedadle a strčila ich do svojho mobilu. Zapla hudbu a nevnímala ich.( Alan Walker – Faded )

Sledujem okolie cez okno. Cítim na sebe Chrisov pohľad, úsmev, no neobzriem sa. Páči sa mi, keď ho môžem naťahovať. Usmejem sa pozriem do zeme a potom na neho.

-Nie si hladná?- spýtal sa. Prikývnem. Práve zabočili do MacDonaltu. Nečakané. Chalani to obídu do expresnej služby a objednajú si veľké burgery a k tomu hranolky a kofolu. Načiahnem sa k nim a vezmem si pár hranoliek od Chrisa, ktorý sa len pousmeje a o pritiahne to bližšie k sebe aby som na to nedosiahla.

-No ták- prosím ho. Chris sa stále škerí, no podal mi všetky a zvodne sa usmial, akoby som mala u neho dlh. Matt opäť vyštartuje. Jednou rukou drží volant a v druhej drží plastový pohár plný čapovanej kofoly .Ja sa vzadu napchávam hranolkami. Opäť si strčím aspoň jedno slúchadlo do ucha. Práve ide pesnička od Seleny Hands to Myself. Nechodí nejako často? To je jedno. Páči sa mi.

ᴥᴥᴥ

A sme tu. Vystupujem z auta a zhlboka si vydýchnem. Odrazu zbadám vysokého asi 40-ročného muža stáť na prahu dverí. Má vypracovanú postavu rovnako ako jeho synovia. Fajčí a premeriava si ma pohľadom. Ten jeho pohľad. Akoby videl zlatokopku. Hľadí na mňa ako na odpad, a to všetko vyčítam len z jeho očí a jeho gest. Nevyzerá byť sympatický.

-Čo si zač?- spýta sa ma. Ton jeho hlasu sa mi vôbec nepáči. Akoby mi povedal: ,,Vypadni a už sa nevracaj!"

-Jaa...jaa- zakoktám sa, pretože neviem čo mu povedať.

-Otec!- prekričí ho Chris.- Je tu so mnou. Chodíme spolu- povie priamo a nájde si ma pohľadom. Pokúsim sa o chabý úsmev. Zastal si ma. Aj za to ho tak veľmi ľúbim, že (takmer) vždy stojí pri mne.

-Je to obyčajná zlatokopka! Čo to nevidíš?- vyštekne a ukáže prstom na mňa. Vyreštím na neho oči? To snáď ani nepovedal! Je veľký rozdiel niečo zlé si o niekom myslieť a horšie to povedal nahlas.

-Prosím?- snažím sa pochopiť dôvod prečo to povedal. Áno, Chris má dostatok peňazí ale kvôli tomu s ním predsa nie som. Ani som nevedela, že je bohatý. Dozvedela som sa to len pred týždňom.

-Počula si ma ty...- chcel mi všeličo vykričať, no ja som mala dosť. Prešla som okolo neho rýchlosťou blesku a vybehla hore schodmi. Som totálne vytočená a naštvaná zároveň. Toho človeka nebudem mať nikdy v láske. Zakryjem si tvár dlaňami a hodím sa do postele. Nie mne len tak ľahko nepokazí náladu. Práve niekto otvára dvere.

-Alex, hrozne ma to mrzí. Otec je idiot- hovorí Chris a približuje sa ku mne.

-Neospravedlňuj sa. Má pravdu. Som len obyčajná zlatokopka, ktorá si ťa vyhľadala na strednej. Veď vieš, vyhovorila som sa na rodičov, no celý čas mi šlo o teba.- hovorím ironicky.

-Prekukol ma- pokračujem a Chris na mňa nechápavo hľadí.

-Prestaň! Mňa jeho názor vôbec nezaujíma. Navyše ja ťa poznám a on nie. Povedal prvé čo ho napadlo bez rozmyslenia.- hovorí Chris a hádže na mňa psie oči.

-Počkať, ty ho brániš?- neveriacky sa ho pýtam.

-Nie to nie. Ten človek je možno môj biologický otec, no titul otec už dávno stratil.- začne a pozrie sa inam len nie na mňa. Jemne ho chytím za bradu a otočím smerom ku mne. Naznačím mu, že chcem vedieť viac. Zhlboka sa nadýchne a prepletie si so mnou prsty. Ten dotyk...ešte teraz mnou behá ,,elektrina".

-Keď som mal zomrela mi mama a on sa začal zosypávať. Nevedel sa s tým vyrovnať, teda až dokým si nenašiel nejakú prácu, ktorá ho baví až dodnes. Zmenila ho. Stal sa niekto úplne iný.- povedal pokojne, aj keď vidím že ho vzťah s otcom bolí.

-O akú prácu ide?- zvedavo sa ho opýtam.

-Veď tá je na tom celom najhoršie. Spolupracuje s nejakými mafiánmi a ktovie s kým. Radšej sa ho na to nepýtam. Nechcem vedieť koľko ľuďom už fyzicky ublížil či zabil.- povedal a mne to hneď pripomenulo toho muža s prezývkou ,,Veľký pes", možno s ním spolupracuje a ja sa vďaka nemu niekam posuniem. Moji rodičia si zaslúžia vedieť pravdu. Ja si to zaslúžim! Predsa len, aj ja som bola v tom aute. A ak nájdem človeka, ktorý im v tej smrti pomohol, sľubujem že za to zaplatí! Bude za to pykať. Všimnem si Chrisov pohľad. Trápi ho to. Akoby vedel niečo čo ja nie. Neviem čo povedať, preto ho len objímem a do nosa mi okamžite prenikne jeho sladká vôňa. Ruky si obmotám okolo jeho krku a nos si zaryjem o jeho pleca. Myšlienkam na rodičov sa neviem striasť, ale tým ho teraz trápiť nebudem. Nebudem ho zaťažovať svojimi problémami, keď ma tých svojich viac než dosť.

Fúú :3 to bola pre mňa ako autorku zložitá časť :) Hádam sa bude páčiť :) POkojne nechajte svoj Vote či koment :) Ďakujem  :* Vaša *Adell