New Life

20.časť :3

Páni! Už je to tu.  20.časť. Sama tomu nemôžem uveriť sme možno v takej polovici príbehu. Verím že vás to baví tak nebudem zdržiavať a pustite sa do čítania :) Pokojne potom nechajte Vote či koment. :) A ďakujem :3

Pomaly si sadám na posteľ vo svojej izbe. Som späť na intráku a Chris ma každú sekundu obskakuje.

-čo sa tak pozeráš?- spýta sa ma s úškrnom na tvári.

-Pobozkaj ma- šepnem a hodím psie oči. Milo sa usmeje a prejde od dverí až ku mne. Stále sa tak usmieva. Oprie si svoj nos o ten môj a zvodne sa usmeje. Uprene mi hľadí do očí.

-Tak ma už pobozkaj- žiadam ho. Nenechá sa viac prosiť. Jeho pery prekryjú tie moje. Ten pocit je neopísateľný. Nedokážem na nič myslieť. Nejde to. Dokážem sa sústrediť, len na jeho dotyky bozky. Len na neho. Je centrom mojej pozornosti.

-Si si istá?- po chvíľke sa odtiahne. Pýta sa to, pretože som sa len teraz vrátila z nemocnice. Pritiahnem si ho k sebe čím mu odpoveď prezradím. Chcem ho. Ja ho milujem celým svojim ja. Výsledkom našej lásky je naše dieťa...to malé nenarodené stvorenie ani nevie akého úžasného otca má.

ᴥᴥᴥ

-Ahoj Chris, tak čo ideš?- spýtal sa Mike môjho Chrisa. Hodím na Chrisa nechápavý pohľad.

-Chceli sme ísť do baru. Zabaviť sa, avšak ja zostanem s tebou- hovorí a pritom sa falošne usmieva. Veľmi dobre viem, že tam chce ísť. Nie som vôbec nadšená, že chce ísť von spolu s Mikeom. Toho chalana nemám rada. Nie je mi sympatický a navyše má zásluhu na tom čo sa mi stalo. Nie! Nemôžem to zvaľovať na neho....je to moja chyba viem!

-Chris, neblbni! Choď a uži si to- poviem štuchnem ho do pleca. Usmejem sa.

-Vážne? Si poklad- povie zdvihne ma do svojej náruče a pobozká ma na líce. Vzápätí zmizne. Zvalím sa späť do postele a vezmem si do ruky rozčítanú knižku. Na vine sú hviezdy. Čítam ju už stýkrát, no stále ma to neskutočne baví. Otvorím ju presne v strede, keď mi začne zvoniť mobil. To je Chloe.

-Ahoj- poviem skleslo.

-Ahoj moja, ako sa máš? Už si ,,doma?- spýta sa ma Chloe.

-Hmm mám sa lepšie. Ďakujem a áno, len pred hodinou sme dorazili- poviem.

-Ja...mala by som ti niečo povedať- začnem nesmelo.

-Vieš ja...som...tehotná- stíšim hlas, preto ani neviem či ma počula.

-Seriously? Neverím!- kričí. V jej hlase počuť, že sa hrozne teší.

-Je to Chrisovo, však? Čo na to povedal?- spýta sa.

-Presne to je ten problém. On nechce deti aspoň zatiaľ nie...- poviem zamyslene.

-Počkať, ty si mu to nepovedala? Alex!- kričí na mňa.

-Viem, že by to mal vedieť, ale na čo? Ak nám to vydrží ta si to na mne všimne a ak nie...- nedopoviem vetu.

-Má na to právo. Má právo, či chce vychovávať to dieťa alebo nie. Nemôžeš o tom rozhodnúť.- hovorí vážnym tónom hlasu.

-Povedal mi, že on deti nechce! Teraz nie. Viem, má veľké plány aj ja som mala, ale teraz je to inak. Nechcem aby to všetko zmenil iba kvôli mne. Nemôžem mu predsa zničiť kariéru a život. Nechcem, aby si musel vybrať medzi mnou a rodinou, prácou či priateľmi. Chcem aby svoj život žil ako chce. A s kým chce...možno...-chcem pokračovať a presvedčiť ju, že takto to bude lepšie, no preruší ma.