New Life

37.časť

Ďalšie 2 mesiace prešli a ja som na tom rovnako. Zlomený a zničený. Nemám dôvod žiť. Nemám pre koho žiť. Stratil som ich...Oboch. Všetko je to len moja vina. Keby som sa nesprával ako idiot, nikdy by odo mňa neodišla a boli by sme spolu...všetci traja. Pri tom pomyslení za znova zosypem. Bolí to tak veľmi aj po 2 mesiacoch. A nemyslím, že to tak skoro prejde. Otvoril som si okolo seba bariéru do ktorej nikoho nepúšťam. Matt sem chodí aj napriek môjmu zákazu ale nevyčítam mu to. Chce ma mať na očiach, no ja sa k nemu správam hnusne. Je to tak jednoduchšie. O dosť. Počujem z prízemia akési hlasy, no nezaujíma ma to. Nech je to ktokoľvek, sú mi ukradnutí.

-Chris? Máš návštevu- vstúpi do mojej izby Matt.

-Nemám náladu- poviem hnusne.

-Ver mi, že ju budeš mať- povie povzbudivo ale mne sa aj tak nechce. Zaryjem si nos ešte hlbšie do vankúša. Pocítim v ňom povedomú vôňu. Jej vôňu. Tak hrozne mi chýba.

-Pusť ma za ním. Ja to zvládnem- ozve sa povedomí hlas, no neviem komu patrí. Zrazu začujem škrípanie dverí, no neotočím sa k danej osobe. Nik ma nemôže rozveseliť či odreagovať...

-Héj...to bude dobré- zašepkala a pohladila ma po pleci. Ten hlas mi niečo hovorí, no stále neviem komu patrí.

-Nebude- odbijem ju.

-Bez nej už nič nebude dobré- znova sa rozplačem, no snažím sa to nedať hneď najavo. Znova mi udrie do nosa jej vôňa. Vážne mi chýba. Cítim jej dotyk na mojom ramene.

-Ak by si mal šancu, jej to celé vysvetliť a možno sa z ňou rozlúčiť čo by si jej povedal?- spýta sa. Áno, snaží sa ma odreagovať od tej bolesti. Ale nepodarí sa jej to. Vie to len ONA a Ona je teraz preč.

-Povedz to- šepne milo.

-To všetko je moja chyba a mňa to strašne mrzí. Mrzí ma, že som ťa od seba odohnal a do smrti si to budem vyčítať. To že som o vás prišiel...bola to tá najhoršia vec, ktorá sa mi v živote stala.- počujem ako tá osoba plače. Počkať! Ona plače? Prečo? Konečne sa na ňu pozriem a všetko pochopím. Asi mám halucinácie, vidiny alebo mi Matt hodil nejakú drogu do toho čaju, ale to je mi jedno. Môžem ju vidieť, môžem sa jej dotknúť. Nie je to skutočné, no pripadá mi to tak.

-Alex?- chcem sa len uistiť.

-Áno Chris, som to ja- povie a vnúti mi bozk na pery. Neprotestujem. Je to fakt živý sen.

-Je to prekrásny sen- šepnem a znova ju pobozkám.

-Ale to nie je sen- odtiahne sa a pohladí ma po líci.

-Ako to?- hodím na ňu nechápavý pohľad.

-Chris, pozri na mňa. Som tu. Počuješ? Milujem ťa. Som späť- nalieha na mňa, aby som jej uveril. Konečne sa mi otvoria oči ( nie doslovne)

-Alex- poviem neveriac, že je tu. Pritiahnem si ju do náručia a pocítim jej prekrásnu vôňu, ktorá je mojou drogou. Myslel som, že to bez nej nezvládnem, no vrátila sa mi. Teraz už viem, že je skutočná. Zrazu začujem akýsi plač.

Áno, áno pokračujem v ďalšej časti, pretože by ste ma zjedli kebyže nedám hneď pokračovanie :D *Adell