-Zdravím žiaci- prerušil moje premýšľanie učiteľ dejepisu. Vtiahol ma do reality. Presne to som potrebovala. Nemôžem myslieť na Chrisa, pretože mnou okamžite prebehne triaška a musím držať svoje päste na uzde. Lenže ja ho milujem a ....žiarlim. Najhoršie je, že neviem či sa mám čoho báť...
-Dnes máme toho veľa, takže to bude bez skúšanie, iba žeby sme mali dobrovoľníka.... Nikto? To som si myslel- povedal s úškrnom na tvári. Ešte že tak. Vôbec som sa neučila... Uvoľním napnuté päste, ale nie preto že by som to chcela, ale preto že ma Tom chytil za ruku. Zrejme ma tým chcel upokojiť. Pozriem sa mu do očí, ktoré sa mu tak krásne lesknú. Vydýchnem si.
-Pokoj! Len provokuje. Vyhrážala sa, že vás bonzne. Že ťa bonzne...- šepne. Počkať čo? Venujem mu nechápavý pohľad.
-Už dvakrát si nespala na izbe...-skráti mi vysvetľovanie. Ou. To je pravda. Prespávanie mimo izby a navyše s chalanom je tu zakázané. Pochopiteľne. Je to tak všade. Ale teraz sa ňou dovolíme manipulovať? Vážne sa bojím, či ju nezadusím vankúšom. Teraz by sa mi to celkom hodilo. Odtrhnem kúsok papiera a rýchlo naň napíšem odkaz.
Zazvoní.
-Prosím ťa, odovzdaj mu to.- hodím na neho psie oči. Chvíľu sa tvári, že nie, no potom zmení názor.
-Tak fajn-
-Si poklad- poviem a vlepím mu priateľskú pusu na líce.
ᴥᴥᴥ
-A-a...- zjavne chcel niečo povedať, no nedala som mu priestor. Okamžite som priložila pery k jeho a vtiahla ho do izby. Dvere sa samé zavreli.
-Presne toto som potrebovala- povedala som po chvíľke v jeho blízkosti. Rozkošne sa usmial.
-Ja tiež- povedal a ja som mu vlepila facku. Normálne sa zľakol. Priložil si ruku na udreté líce a pozrel mi do očí. Ustúpila som o krok dozadu.
-To je za to, že si mi nepovedal celú pravdu-povedala som vážne, no ten pohľad i vydržal asi tri sekundy. Navyše som si prekrížila ruky na prsiach. Páčilo sa mi to....keď som ho udrela.
-Au...- vydal napokon.
-Vieš aké je ťažké pozerať sa na vás dvoch...?- spýtala som sa ho.
-Príšerné- poviem, keď sa ku mne pomaly začne približovať. Pohladil ma po tvári a zdvihol mi bradu do výšky jeho očí.
-Vieš, že ťa milujem?- spýtal sa tichým hlasom. Akoby si nebol istý či to má povedať nahlas.
-Aj ja ťa milujem- poviem a priložím svoje pery k jeho.
-Vieš, treba to tu pokrstiť- povedal s úsmevom na perách medzi bozkami.
- a tiež si musíš odčiniť tú facku.Vieš ...bolelo to- uškrnie sa. Ruku som mu položila na krk, no skotúľala sa mi až na jeho hruď. Tam sa úspešne zachytila o lem jeho trička. Prebehla nami elektrina. Vášnivo som ho pobozkala a prilepila sa bližšie k nemu. Vykročil so mnou vzad a oprel ma o studenú stenu. Neprestával ma bozkávať. Ani som mu to nedovolila... Jeho ruky skĺzli pod moje tričko a odhodili ho preč. My dvaja sme na sebe vážne závislí. Nech sa medzi nami stane čokoľvek, alebo nás chce oddeliť ktokoľvek nepodarí sa mu to. Vždy skončíme s posteli :D .
-A čo urobíme s ňou?- spýtam sa a naspäť si oblečiem tričko. Nájdem si Chrisa pohľadom.
-Neviem. S Tomom sa ju pokúsime spracovať...- povie a znova si ma premeria pohľadom. Ľahnem si opäť k nemu s tým rozdielom, že som už oblečená. Pri pohľade na jeho tehličky sa ma zmocní túžba. A kto mu jemu sa odtiaľto očividne nechce odísť.
ᴥᴥᴥ
-Kde si vlastne ráno bola?- spýta sa ma.
-Ja-a-a bola som s Chloe v IceBar. Potrebovali sme sa porozprávať- zahabkám, no rýchlo sa spamätám. Do riti! Tak mu to povedz! Alex! Vrieska na mňa svedomie. Vážne mu to chcem povedať, lenže moje ústa ma nepočúvajú. Radšej sa konverzácií vyhnú sladkým bozkom. No super!
Ako sa vám to páčilo? :) Váš názor?
*Adell
YOU ARE READING
New Life
RomanceJe to príbeh o 17.-ročnej Alex, ktorej sa pred pár mesiacmi zrútil život. Zomreli jej rodičia a navyše sa rozišla s priateľom. Sama nevie ako sa s tým vyrovnať, teda až kým ho nestretne. úplne odpúta všetku jej pozornosť.... Je o môj prvý príbeh na...