Na obrázku je Tamara :)
O asi 5 ráno som sa rozhodla ísť spať. Zvalila som sa na posteľ. O chvíľu za mnou prišla aj Kyra. Zavybroval mi mobil. Mišo.
,,No?" ozvala som sa.
,,O dnešnej párty ani slovo."
Položila som to. Jasné že rodičom nič nepoviem. Kyra sa na mňa spýtavo pozrela. Mávla som nad tým rukou.
,,Ako to ide s Dominikom?" spýtala som sa.
Zatvárila sa vážne divno. Čo sa stalo?
,,Vieš... Je veľmi milý. Až príliž," začala, ,, myslela som si že budem šťastná, ale nie som. O bozkávaní ani nehovorím. Nevieš si to ani predstaviť. Vždy len letmé bozky. Ako fajn, ale aj ten francuzák by raz za čas mohol byť. A ani si s nikým nemôžem zatancovať. Priklincuje si ma k sebe a nikam nepustí."
Čumela som na ňu ako na spasenie. Veď do riti vedela aký je, tak načo si s ním začínala?
,,Prečo si s ním teda začala chodiť?"
,,Nemyslela som si že to bude až tak zlé."
,,Toto si od teba nezaslúžil."
,,Ja viem a preto by som ťa chcela poprosiť či by si mu to nepovedala za mňa."
,,Čo ako? Že sa s ním rozchádzaš? Kyra ty musíš byť poriadne mimo."
Urazila sa a viac sa so mnou nebavila. Ach, zas za všetko môžem ja. Po chvíli rozmýšľania som zaspala.
Ráno som už Kyru nevidela. Musela už odísť domov. Otvorila som dvere a vykukla von. Mišo ešte spal. Zavrela som naspäť dvere a pustila nahlas pesníčku od Hollywood undead.
Been to hell!
I can show you the devil!
Down you fell
Can't hold yourself together
Soul to sell
Down here you live forever
Welcome to a world where dreams become nightmares!
Otvorila som skriňu. Vytiahla som si veci a prezliekla sa. Len kraťase a tričko. Vyrazila som von. Sháňala som niekoho, kto pôjde so mnou, ale všetci sú nepoužiteľní. Zrazu mi zavybroval zadok. Vytiahla som z vačku mobil. Mama, tak som to zdvyhla.
,,Áno?"
,,Tamara príď prosím ťa domov."
Nemali sa vrátiť až zajtra?
,,Okej hneď som tam."
Zložila som a ponáhľala som sa domov. Toto bude niečo vážne inak by neprišli o deň skvôr. Keď som dorazila domov, prvé čo mi napadlo bolo, že nás okradli. Ale keď som prišla dovnútra, všetko bolo na svojom mieste. Pobrala som sa teda do jedálne. Mišo už sedel za stolom. Prisadla som si teda k nemu.
,,Vieš o čo ide?" spýtala som sa.
Pokrútil hlavou. Bolo vidieť že nie je nadšený z toho, že ho zobudili. Mama s ocom sa na seba pozreli a potom na nás.
,,Budeme sa sťahovať," oznámil nám oco.
Mišo vyflusol dúšok malinovky, ktorú práve pil. Civela som na nich, ako keby práve padli z jahody.
,,Vám asi musela slniečko dobre upiecť mozgy. Drbe vám?! Ja nikam nejdem! Choďte sa liečiť!" vrieskal na nich Michal.
Rozzúrene sa postavil az zhodil stoličku. Zdrhol do svojej izby. Rodičia tam stáli a čakali aj na môj výbuch hnevu. Netušila som ako mám na to zareagovať. Ale aj mňa premohla zlosť.
,,Všetko to čo by som vám povedala ja za mňa už povedal Mišo. Ale ešte niečo. Keď sa odsťahujeme, v živote s vami už neprehovorím."
Vybehla som do svojej izby. Hodila som sa na posteľ. Začala som plakať čo ma dosť unavilo a zaspala som.
