Na obrázku je sťahovák =D meno sa dozviete v ďalšej časti :3
Boli sme v hale. Mama s ocom nás sledovali. Musím uznať že je to tu naozaj pekné. Boli tu schody na druhé poschodie. Prešla som do druhej mietnosti. Toto bude určite obývačka. Bola už zariadená.
,,Mama? A načo sme sťahovali nábytok keď je tu nový?" spýtal sa Mišo.
,,Ten predáme. Myslím že tento je aj krajší."
Pozrela som sa do kuchyne. Bola len oniečo vädššia než tá naša. Boli tu aj obrovské sklenené dvere ktoré viedli na terasu. Ďalej tu boli len izby pre služobníctvo. Ako vážne? Odkedy sme tak mrte bohatí?
,,Viete. Ocka povýšili v práci a preto si toto môžeme teraz dovoliť. Už nikdy vám nebude nič chýbať," ozvala sa mama.
Mám pocit že mi číta myšlienky. Vybrala som sa teda hore. Mišo si už svoju izbu obsadil. Na dvere nacepil ceduľku NERUŠIŤ. Aké originálne. Vybrala som sa teda do izby oproti. Bola fajn. Nie príliž malá a ani príliž veľká. Taká pre mňa. Mala som tu už zopár svojich vecí ale chýbala mi tu moja posteľ. Počula som zaklopkanie na dvere. Otočila som sa.
,,Iba som ti prišiel povedať, že za chvíľku ti donesú ostatné veci," oznámil mi oco.
Prikývla som. Teším sa keď konečne zaľahnem do postele. Je síce len 9 hodín večer ale aj tak nemám čo robiť. Možno tak skypovať s Dominikom. Počula som zvonček. Určite sťahováci. Mordovali sa hore s niečím ťažkým. Počula som veľa tlmených nadávok. Otvorila som dvere. Možno tu bude pre mňa. A naozaj. Snažili sa mi do izby prepchať posteľ. Prišlo mi to komické. Sadla som si na stoličku a pozorovala ich. Keď ju položili konečne na miesto kde som chcela, všimla som si že jeden z nich je vážne jebavý. Mohol mať toľko čo ja. Pozrel sa na mňa tými hlbokými modrými očami. Dúfam že nebolo vidieť to, ako sa mi klepali nohy. Tara spamätaj sa, nadávala som si. Usmial sa na mňa. Bože, on sa na mňa usmial!
,,Smiem si odskočiť?" opýtal sa.
Musela som vyzerať vážne divne. Veď mi sliny stekali po tvári! Keď som si konečne uvedomila že mi niečo hovoril, bolo už neskoro. Prevrátil očami a bol na odchode.
,,Počkaj.. Jasn.. Jasné že môžeš," vyjachtala som.
Pomalým krokom sa teda vybral do mojej kúpeľne. Tara. Si vážne krava. Pleskla som si po čele a hodila sa na posteľ. Počula som spláchnutie. Ihneď som sa posadila a tvárila sa nenápadne. V mojom podaní to znamená: sedíš v kŕči a usmievaš sa ako pako. Keď otvoril dvere, niečo zamumlal a odišiel. Som nemožná. Pobrala som sa teda do kúpeľne že sa prezlečiem. Ale zbadala som papierik na umývadle. Bolo tam číslo. Omg on vážne dal číslo takému retardovi ako som ja? Počula som mamin krik. Volala nás na večeru. Vybrala som sa teda dole. Na chodbe som stretla Miša. Už sa stihol prezliecť. Čierne tepláky a biele tričko. Klasika. Prišli sme dole. Mama s ocom sa na niečo smiali na terase. Pridali sme sa k nim. Vonku bolo príjemne. Teplý vánok sa mi hral s vlasmi. Naložila som si šalát a pustila sa doň. Popriali sme si dobrú chuť.
,,Nechceli by ste dnes vyraziť von?" opýtala sa mama.
V ruke som stále žmolila papierik.
,,Jasné prečo nie."
