Ráno ma zobudil budík.
,,Čo to do piče..." chňapla som po ňom.
Ukazoval 7 hodín. Škola. Pohroma. Lenivo som vstala a odtrepala sa do kúpeľne. Hodila som na seba studenú sprchu. Obliekla som sa čo najviac rockovo (obrázok) aby si náhodou nemysleli že som dobré dievča. Schmatla som tašku a zliezla dole po schodoch. Mama na mňa zhrozene pozrela.
,,Tamara choď sa okamžite prezliecť. Viem, už som si na to zvykla ale teraz musíš urobiť dobrý dojem."
,,Nie mami. Nebudem sa hrať na niečo čo nie som."
,,Tamara..."
,,Veď ju nechaj," skočil jej do reči oco, ,,je to jej rozhodnutie."
Usmiala som sa na neho. Oco vždy stál na mojej strane. Pustila som sa do raňajok. Keď som dojedela, spratala som tanier a vyrazila. Na chodbe som narazila do Miša.
,,Kam ideš?" spýtal sa ospalo.
,,Miško dnes je škola," odvetila som.
Vypleštil na mňa oči. Otočil sa a šprintoval hore. Vymenoval mi všetky nadávky aké vôbec existujú. Smiala som sa ako zmyslov zbavená. Obula som si kanady a vyšla von. Iba som tušila kde sa nahádza škola. Ale nevadí. Nakoniec som trafila. Vošla som dnu. Toľko nových ľudí. Ach jaj. Niekto ma chytil za rameno.
,,Ahoj ty si Tamara?" spýtala sa milo jedna žena.
,,Och áno," zakoktala som.
Keď si prezrela moje oblečenie, úsmev sa jej hneď vytratil.
,,Nemal by tu byť aj tvoj brat?"
,,On za chvíľku príde."
,,Tak poď. Ukážem ti skrinku a potom tvoju triedu. Som tvoja triedna učiteľka pani Staffinsová...." blábosila.
Počúvala som ju iba napolovicu. Vôbec ma netrápili tieto rečičky. Do skrinky som si hodila tašku a vytiahla iba potrebné učebnice. Zaviedla ma na poschodie. Vkročila do triedy ako prvá. Žiaci ihneď stíchli. Uprene ma pozorovali.
,,Tak decká. Dnešnú hodinu máme povoľnejšiu. Prišla k nám nová žiačka Tamara Wasbloodová. Buďte k nej milí a ochotne jej pomôžte. Tak a teraz by nám o sebe niečo mohla povedať."
Obrátila sa na mňa a prenechala mi slovo. Prezrela som si triedu. Osoby mužského pohlavia a uškŕňali a hádzali po mne nadržané pohľady. Fuj. A zvyšok triedy (iba pár báb)... Mala som z nich pocit že by ma najradšej dobodali k smrti. Výborne.
,,Takže. Volám sa Tamara a mám 15. Hm.. Rada sa skateboardujem, počúvam rock ako ste si mohli všimnúť... Rada chodím von, tiež rada spoznám nových ľudí a tak."
Vôbec som netušila čo mám im ďalej povedať.
,,Nejaké otázky?" opýtala sa učiteľka žiakov.
Skoro všetci zdvyhli ruku. Vyvolala jednu babu. Mylím si že ona patrí medzi tie mrchy. Výborne, aspoň bude zábava.
,,Vieš sa aj normálne obliekať?"
Učiteľka ju prebodla pohľadom ale nechala otázku otvorenú.
,,Neviem ako myslíš pojem 'normálne' pretože si sa asi nikdy nepozrela do zrkadla."
,,Oooouuuuu," ozvalo sa triedou.
,,Pretože viem že som pekná aj bez úprav."
Toto ma rozosmialo. Kŕčovito som si držala brucho zatial čo som sa dusila vlastným smiechom.
,,Tebe by už ani plastika nepomohla," odvetila som keď som sa trošku upokojila.
Zdalo sa že všetci sú z našej hádky nervózni. Takže ona je niečo ako ich boss? Fajn tak toto sa zmení.
,,Hovoríš o sebe však?" snažila sa zaujať.
,,Toto bol taký výkrik do tmy. Si úbohá ale ako chceš."
,,Ale no tak slečny. Toto by už hádam stačilo," ozvala sa konečne aj učka, ,,ďalšie otázky?"
Vyvolala ďalšieho chalana.
,,Koľkokrát si to už robila?"
Učka skoro vyletela z kože. Ale tak čo už. Plánovala som hrať jeho hru.
,,Chcel by si ma?" spýtala som sa provokačne.
,,Uuuu," ozvali sa ostatní.
Zobral to asi veľmi vážne pretože sa postavil a priklusal ku mne. Pritlačil ma o stenu.
,,Áno," zašemkal.
Obtrela som sa perami o tie jeho.
,,Ale taký konský ksicht ako máš ty by aj tak nikto nechcel," zašepkala som aj ja.
Pozrel sa mi rovno do očí. Udrel do steny a vybehol z triedy. Dnes to bude teda zaujímavé. Učka len tak mimo sledovala celú situáciu. Nie žeby sa pokúsila tomu zabrániť. Mala som pocit že z tohto divadielka zostala poriadne nadržaná. Rýchlo vyvolala ďalšiu žiačku. A takto to šlo celý deň. Všetci učitelia sa ma pýtali rôzne otázky. Už som sa tešila domov. Keď konečne zazvonilo na koniec poslednej hodiny, vyletela som zo školy ako prvá. Aspoň som si to myslela. Pri bráne stálo to nadržané hovado spolu s jeho kamarátmi. Dostala som sa medzi nich. Myslela som že ma nechajú len tak prejsť ale zrazu ma ten idiot chytil za ruku. Odvliekol ma do špinavej uličky. Pričapil ma o stenu. Chytil ma za boky a vlepil poriadny bozk. Nestihla som reagovať. Drtil mi boky zatial čo sa jeho jazyk skúmal moje ústa. Keď som sa konečne prebrala, poriadne som ho kopla do rozkroku. Kým sa zvýjal v bolestiach ušla som domov.
