Žiť Je Ťažké

4.

Na obrázku je Kyra :)

Zobudila som sa až ráno. Vstala som a vyšla z izby. Dvere na Mišovej izbe boli zatvorené. Usúdila som že dnes z nej asi ani nevyleze. Nikdy som si neuvedomila ako je horná chodba dlhá. Najbližšie k schodom mali izbu rodičia. Potom bola hosťovská, Mišova a potom moja. Všetky dvere boli zatvorené. Zišla som dole po drevených schodoch nalakovaných načierno. Prakticky celé prízemie bolo čierno-biele. Mama sa tak rozhodla. Dolná chodba už bola prázdna. V obývačke som stretla mamu. Niečo si čítala.

Nevšimla si ma tak som len prešla do kuchyne. Som strašne hladná.

Sadla som si za pult s pohárom mlieka. Oco si čítal noviny. Pridala sa k nám aj mama. O niečom sa rozprávali tak som sa vybrala do obývačky.

,,Miško ešte spí?" zakričala otázku mama.

Neodpovedala som jej. Zapla som si telku. Dávali nejaký program o tom ako decká v mojom veku tancujú hip-hop. Postavila som a pred telku a začala opakovať ich pochyby. Bolo to super. Aspoň som sa rozcvičila. Keď to skončila, šla som odniesť pohár. Vzala som si jablko.

,,Kedy sa vlastne sťahujeme?" spýtala som sa.

,,Už dnes," odpovedali naraz.

Jablko mi vypadlo z ruky.

,,Ehm... A budeme aspoň na Slovensku?"

,,Samozrejme. Nie je to až tak ďaleko. S chlapcami sa môžeš cez víkendy stretávať."

,,Víkendy mi nestačia," odsekla som.

Obaja len pokrčili ramenami. Vôbec ich netrápi že stratím svojích nabližších? Zrazu sa tu objavil aj Mišo.

,,Ja nikam nejdem," oznámila som.

,,Ale ideš," skočil mi do reči brat.

Nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Myslíš že kvôli tebe budú meniť svoje plány? Si strašne naivná. Im vôbec nezáleží na tom, že opustíš svojich kamarátov. Myslia len na to, čo je pre nich najlepšie. Bude lepšie ak si na to zvykneš."

Snažil sa tvariť že je vpohode, ale všetkým bolo jasné že mu to je proti srsti. Rodičia nemali slov. Zrazu niekto zazvonil. Oco vstal a podišiel k nám.

,,Decká, tu máte peniaze. Choďte si užiť posledný deň. Opite sa, zabavte, zdrogujte proste... Môžte si robiť čo chcete. Ale dnes večer vyrážame."

Dal nám obom 50€ a išiel otvoriť. Vybehla som po schodoch do izby. Už mi stihli zbaliť moje bicie. Ale stále tu bol môj bordel.

Oblieka som si tričko a kraťse. Do vačku som si dala mobil a paličky. Do rupsaka som si hodila ešte mini šaty a darček pre Kyru. Schmatla som skateboad a vyzila na skúšku.

Do skúšobne som doslova vtrhla. Keď som zbadala chalanov, neudržala som sa. Začala som revať ako malé decko. Keď si to všimli, nechápavo si ma premerali.

,,Sťahujeme sa."

,,Kurva," zahromžil Jeff.

,,Si robíš srandu však?" spýtal sa David.

Pokrútila som hlavou. Pohľady im zmäkkli a hromadne sme sa objali. Bolo mi tak super. Keď sa odtiahli, túžila som len po tom aby som tu s nimi mohla zostať. Posadali sme si na zem.

,,Má niekto nejaký plán?" opýtal sa Chris.

Nikto nič nepovedal. Bála som sa toho, čo im napadne.

,,Čo tak predstierať nejakú vážnu chorobu?" navrhol Jeff.

,,Akoby si Taru nepoznal. Je to mizerná herečka," nesúhlasil Dominik.

,,To je pravda. A navyše, aj keby som umierala nič by sa na veci nemenilo."

,,Nič iné nám teda nezostáva len si užiť tento deň," prehovoril David.

Všetci sme prikývli a začali hrať. Potom som utekala ku Kyre. Zazvonila som. Otvorila mi Natália.

,,Čo tu chceš?" opýtala sa.

,,Prišla som predsa na oslavu."

Chcela som vojsť dnu ale ona mi zastala cestu.

,,Kyra!" zakričala na ňu.

Tá hneď pribehla.

,,Čo tu chceš?" zopakovala otázku.

,,Veď sme sa dohodli že k tebe prídem. Nahodíme sa na oslavu a tak... Čo sa ti porobilo?"

,,Veď sme pohádané. Nechcem ťa na mojej oslave. A čo týka nášho priateľstva.. Našla som si už novú najlepšiu kamarátku."

Ukázala na Natáliu. Odfrkla si a zabuchla mi dvere pod nosom. Fajn, tak takáto je. Už chápem prečo sa s ňou Mišo tak často hádal. Znova som zazvonil. Teraz mi otvorila rovno ona.

,,Nestačilo ti?"

Podala som jej darček.

,,Všetko najlepšie. Potrebujem ti povedať len dve veci. Prvá je že sa dnes sťahujem a tá druhá že si apsolútna suka."

S úsmevom som sa otočila a odišla.