Žiť Je Ťažké

5.

Zazvonil mi mobil. Jeff.

,,Pre boha kde si?" hučal.

,,Opýtaj sa Kyri."

,,Čo? Prečo?"

,,Pohádali sme sa."

Chvíľu bolo ticho. Asi to hovoril chalanom.

,,Tak dik že si sa na nás vysrala," zložil.

Jasné teraz sa na mňa všetci naštvite lebo ja za všetko môžem. Prečo ja? Čo som komu urobila? Ničomu nerozumiem!
Treskla som s vchodovými dverami a potom aj s dverami na mojej izbe. Mala som chuť kričať. A aj som spustila. Bolo mi jedno že sú rodičia doma. Keď som už nevládala, hodila som sa do postele. Cítila som ako sa prehla posteľ ale nepozrela som sa kto to je. Bolo mi to fuk. Podladil ma po vlasoch. Bolo to príjemné. Pomaly som sa otočila. Sedel tam Mišo. Usmiala som sa na neho. Ľahol si vedľa mňa a objal ma. Toto ešte v živote neurobil. Cítila som sa fantasticky v jeho náruči. Nesnažil sa so mňou o niečom baviť a za to som mu bola vďačná. Nemala som náladu sa s niekym baviť. Po pol hodine som ale prehovorila.

,,Ďakujem," zašepkala som.

,,Za čo?" nechápal.

Posadila som sa. Vzala som si jeho ruky a hrala sa s nimi (obrázok).

,,Za to že si."

Usmial sa. Znova sme stíchli a vychutnávali si súrodeneckú lásku. Mám ho rada. Úprimne ho zbožňujem. Ale je to môj brat. Toto mu povedať nemôžem. Veď by sa mi vysmial ako každý správny starší brat.

,,Ideme si pozrieť film?" spýtal sa.

Nečakal na odpoveď a zobral môj notebook. Pritúlila som sa viac k nemu, zatiaľ čo on vyberal film. Vybral nejakú komédiu čo mňa nebavila. Čoskoro som zaspala.
Zobudil ma mamin hlas ktorý mi oznamoval, že vyrážame. Zumumlala som niečo ako, ešte 5min. Mama sa len zasmiala a ťahala ma z postele. Nakoniec sa jej to podarilo a ja som sa postavila. Bola som celá spotená tak som sa šla osprchovať. Obliekla som sa a zišla dole.

Z kuchyne som si zobrala ešte jednu tičinku. Vyšla som von k autu.

,,Kde je Mišo?" spýtal sa ma oco, ktorý ešte niečo nakladal do kufra.

Pokrčila som ramenami.

,,Zdravím," začula som za sebou.

Otočila som sa. Stál tam Jeff. Prekvapene som na neho vyvaľovala oči.

,,To ma ani neobjímeš?" spýtal sa.

,,Nemal by si byť na oslave?" odvrkla som.

,,Tara nebuď zlá. Ospravedlňujem sa ti."

Nevydržala som to. Hodila som sa na neho a z celej sily ho objala. Zatočil sa so mnou. Keď ma položil na zem, všimla som si aj ostatných.

,,Poďte k nám," zavolala som ich.

Nasledovalo hromadné objatie. Skoro ma rozpučili. Kútikom oka som pozorovala mamu s ocom. Oco ju objímal okolo pliec a šepkal jej, že takto to bude dobré. Vážne oci? Choď niekam.

,,Budem sem chodiť tak často, ako sa len bude dať," adresovala som chalanom.

Sľúbili mi, že ma prídu čoskoro pozrieť. Rozlúčila som sa s nimi a nastúpila do auta. Až teraz som zbadala Miša. Prichadzal s celým jeho gangom. Kým sa so všetkými rozlúčil, prešla aj pol hodina. Potom si nastúpil. Dala som si slúchatká do uší a počúvala HU- undead. Mama s ocom nám niečo horlivo vysvetľovali, tak som si ju pustila hlasnejšie. Nemám náladu ich počúvať.

Niekto mi vytiahol slúchatka z uší. Uvedomila som si že som zaspala. Mama sa na mňa s úsmevom pozrela.

,,Sme doma," povedala spokojne.