Nechcem to [DOKONČENÉ]

7. časť

"Mette...Metteee," započula som príjemný decký hlas... "Mette, aha čo mám," keď som otvorila oči zbadala som Adama. Malý, úžasný, štvorročný chlapček.
"Aďko, ahoj ty môj pirát malý," vtisla som mu malí boštek na čelo.
"Vidíš, vidíš?" skákal od radosti ako šialený. V ruke držal plastový pirátsky meč. Miloval pirátov.
"Pán pirát, dúfam že má nezabijete." vyhrozene som vykríkla.
"Neskoro!!" škodoradostne sa zasmial, zhodil zo mňa perinu a plastovým mečom mi sekol po bruchu. Nie silno, robil to tak vždy.
"Aaach, to bolí.. Mala som vás rada," natiahla som ruku, pohladila ho po líci a zomrela.
"Mette?" Aďko začal so mnou triasť. "Mette no tak, už nie si mĺtva"
"Ale áno, som mŕtva," povedala som hrubým hlasom "A teraz si na rade ty," vybehla som Z postele A začala som ho naháňať.
"Aaaaaaaaaaaa, nieeeee.. Mamii,"
Behal, kričal a smial sa.
" A mám ťa!" zdvihla som ho do náručia a silno sa sním zatočila.

Neverím že som to urobila. Prvýkrát v živote som sa skutočne vedome opila. Bože, je to úplne na nič. Bolí ma hlava. Je mi zle. Nie tak, ako keď idete autom po kľukatych cestičkách. Ale skutočne zle. Mám sucho v ústach. Pokojne by som vypila aj sud vody.
Zišla som do kuchyne a napustila si pohár studenej, čistej vody.
"Dobré ráno, mami," pozerala som sa na ňu, kým som do seba, doslova, nalievala vodu.
"Ahoj, Mette" usmiala sa
"Ako bolo v kine?"
"Postavičky v hlave, ktoré ti hovoria čo máš robiť, sú naozaj geniálne," začala sa smiať
"Teraz čelí radosť?"
V hlave je rozprávka, kde vás ovládajú postavičky. Radosť, smútok, hnev, odpor a strach. Žijú vo vašej hlave a pomáhajú vám reagovať na veci. Vyberajú či budete smutný alebo veselý, čo sa vám bude v noci snívať, či sa bojíte duchov a podobne. Možno že postavičky V mojej hlave chceli, aby som sa prestala báť alkoholu.
"Ako sa ti darí s Lucasom?" po chvíľke plnej smiechu začala mamina opäť tému. Nerozprávali sme sa moc často keďže chodila do roboty a bývala unavená, ale aj tak O mne všetko vedela.
O MÔJ BOŽE. Lucas! Včera večer som ho mala ísť doučovať. Ako som mohla na to zabudnúť! Mette, zišlo by sa prebratie riadnou facku.
"S Lusacom všetko super. Je skvelý." vtisla som mamke pusu na líce. "Musím mu zavolať."

Bože. Hádam na to zabudol aj on. Toto bolo odo mňa naozaj bezohľadné! Ešte nikdy sa mi to nestalo.
Stisla som mobil A vytočila Lucasove číslo. Priložila som si ho k uchu a počúvala hlasné a opakované vytáčanie hovoru.