Nechcem to [DOKONČENÉ]

Zaborená v knihách

"Prečo si vlastne včera odišla a ani si nedala vedieť? Odišla si S nejakým pekným kúskom?" vypočúvala má Jessica, zatiaľ čo sme kráčali po chodbe do triedy.
"Nie, žiadny pekný kúsok Jess. Iba mi prišlo zle. A navyše, aj tak som povedala že tam ostanem hodinu. Myslím že tam nikto nebol pri vedomí A tak som odišla." Nechcelo sa mi vysvetľovať prečo som odišla a aký chalan má otravoval, lebo to by určite zasa zisťovala kto to bol. A navyše sa nič vážne nestalo.
Kataline nás čakala už v triede.
"Mette.. Kam odišla moja láska?" Kataline my vlastne často hovorila láska. Ba dokonca ma tak oslovovala častejšie ako mojim menom.
"Išla som domov. Bo som mala pocit že ty si išla na to wécko k svojej babke." bola som trochu podráždená no aj tak som sa snažila nechovať prehnane.
"Iba som to prepískla. Asi štyri razy som vracala.. Dokonca aj dnes ráno ešte dvakrát" ukázala dva prsty, akože na objasnenie A položila si hlavu na lavicu. Nechápem to. Alkohol je žbrnda, pri ktorom keď pijete, sa tvárite, akoby ste sa dusili a na ďalší deň to všetko vyvrátite zo seba von ak nie hneď ten deň. To radšej môžem zjesť 20€ a aspoň mi nebude z nich zle. Tuším že Jess skúšala fajčiť aj trávu. Ďalšia vec ktorú nenávidím. Humus. Nehovorím že nemôže byť dobrý pocit to čo nasleduje asi tak prvý týždeň používania tejto, teraz už legálnej, rastliny. Neviem kde feťáci chodia na tie peniaze, ktoré denno denne vyhadzujú na drogy, ale keby som mala ja toľko peňazí tak to využijem na niečo osožné.

Chcem sa venovať svojim záľubom. Milujem kreslenie. Kreslím od rána do večera. Vlastne vždy, kedy sa nemusím učiť. Mám už aj nejaké objednávky takže si s mojím mileným hobby aj privyrobím. Nehovorím že by som som sa s tým mohla uživiť, ale na desiatu alebo nejaký nový kúsok oblečenia to stačí. Raz, pred rokom som poslala moju kresbu do súťaže o 100€. Po Týždni som mala hovor že som to vyhrala. Viete aký je to pocit keď padáte z výšky? Presne nejak tak sa chvel môj žalúdok. Cítila som sa ohromujúco. Nečakala som že moja kresba bude najúspešnejšia.
Pred dvoma mesiacmi zasa bola moja kresba smutnej matky na obálke časopisu "Mami po kope". Tento výtisk si kúpili dokonca aj kamarátky kvôli mojej kresbe. Nasledujúci týždeň sa ma každý spolužiak alebo spolužiačka ktorý ma stretli na chodbe pýtali, či aj ja držím s matkami.

Pripravujem sa na biológiu a musím uznať že nie je nič nudnejšie ako sa učiť o šutroch. Myslím si že posledné čo by som mojim deťom rozprávala je z čoho sa skladá ilovec. Nie že by som mala niečo proti biológii ale toto je aj na mňa dosť. A keďže sa v mojej hlave nachádza kvinta postupov ako sa má správať svet a ako sa mám správať ja sama, som donútená nasledujúcu hodinu stráviť nad knihou biológie a čítať si o maximálne nezaujímavých kameňoch do vtedy, pokiaľ to nebudem vedieť celkom presne. Potrpím si na tom aby som to vedela. Nenávidím sa za to, keď nemám dobré známky. Možno reagujem prepiato, ale myslím si že známky sú dosť užitočné. Navyše, o rok mám maturity. Ďalšia, pre mňa nevyhnutná súčasť mojej dobre prospešnej školy. Som divná?