Nechcem to [DOKONČENÉ]

38. Časť

Urobila som to asi ešte 7 krát. Však také šťastie, aby mi niekto dal za to tristo eur, som nemala. Robila som to väčšinou za päťdesiatku. Jedenkrát za stovku a včera dokonca za 20€ šoférovi kamiónu. Presne tak, bola som drogovo závislá k***a.
Stále som mala výčitky a zvnútra som sa zožierala. Ale stále lepšie ako keby som mala kradnúť. To nie. To by ma mali policajti rovno na dlani. Ale už to neurobím.

41. Deň

Pred 9 dňami som odišla z privátu kde som bola ubytovaná. Snažila som sa ísť ďalej. Posledných sedem dní spím v spacáku, vzdialená asi pol kilometra od cesty. Nemám peniaze na to aby som sa mala kde ubytovať. Všetko míňam na drogy.
Vždy ich máte kde kúpiť. Ani sa nečudujem že mladý ľudia sa tomu nevedia vyhnúť. Nespočetné kvantum ľudí ktorí ich posúvajú ďalej. Nikdy by som do toho nešla. Je to väščí humus ako ich užívať. Keď sa raz do tohto obchodu dostanete, nemôžete odísť pokiaľ Vás nedolapia policajti. A keď Vás pustia z cely po dlhých rokoch väzenia, opäť si Vás nájdu.

Keď som bola unavená z chodenia, Vzdialila som sa od cestnej premávky trošku bližšie ako zvyčajne, a pod stromami sa zložila. Bol už máj a tak noci boli trochu teplejšie ako na začiatku, hoci to neznamená že som sa cítila príjemne. Doľahoval ku mne zvuk motora a jemné cvrlikanie cvrčkov. Milovala som tieto noci. Keď som sa v tomto období započuvala, počula som ako príroda dýcha. Počula som ako sa zvieratá rozprávajú a ako rastie tráva.
Tentokrát som to však nepočula. Akoby sa zo mňa strácalo všetko to krásne. Nemala som už pochopenie a ani cit.

Opäť Nasledovala moja denná dávka heroínu. Moje ruky trpeli. Odporovali čím ďalej, tým viac.