Vytiahol som nôž a s jasným cieľom mieril k tomu potkanovi. Strach v jeho očiach ma lákal vydesiť ho ešte viac. Priskočil som k nemu s hlasným výkrikom a keď si hlavu prikryl rukami, zastal som a rozrehotal sa. Nôž som si oprel špičkou o prst a krútil si ho v rukách.
"Kto by to bol povedal, že ja, poskok, budem mať tú možnosť," čupol som si k nemu a s iróniou dodal," pomstiť sa Meirionovi. Neboj sa, zabijem ťa. Tomu sa nevyhneš. Ale nebude to hneď." Vstal som a prešiel som k Oliverovi. Nemo na mňa hľadel a videl som na ňom, že ho mrzí ako to dopadlo.
"Nebudeš mi to vyhovárať, však?" Spýtal som sa pre istotu. Potriasol hlavou a zosmutnel. "Chcem ale spraviť jednu vec, a potrebujem, aby si mi s ňou pomohol."
"O čo ide?" Uškrnul som sa a otočil sa späť k Meirionovi.
"Pošleme jej odkaz."
Skontroloval som ulicu a zatiahol Meiriona ďalej za pult, aby ho nemohli z cesty vidieť. Oliver mi pomohol ošetriť moje rany a teraz sme už nášmu väzňovi zaviazali ústa, aby ho bolo čo najmenej počuť. Pre istotu sme ale zapli rádio, aby jeho stony prehlušilo. Pristúpil som k nemu a kľakol si. Chúlil sa predo mnou ako decko. Schmatol som ho za vlasy aby zdvihol hlavu. Nožom v druhej ruke som mu prešiel po jazve na líci. Urobil som tam rovnú čiaru od nosa až k uchu a potom som ju dvakrát prekrížil zvislými krvavými priamkami.
"A ako Angela." Zašepkal som mu tesne pri tvári a trhol mu hlavou dopredu, potom som ho pustil. Poprosil som Olivera aby mu chytil ruku, druhú sme mu priviazali k nohám, takže sa len ťažko mohol hýbať. Držal mu dlaň opretú o zem a ja som si vedľa nej nachystal malú knižku, do pár strán som v rýchlosti vyrezal otvor, čo z nej robilo akúsi provizórnu krabičku.
Pozrel som Meirionovi do očí a potom som pohľadom zbehol na to krásne A vyryté do jeho tváre. Uchopil som pevne svoj nôž a priložil ho k prstom na jeho ruke. Pomaly som posúval čepeľ sem a tam a pritláčal ju tesnejšie k jeho koži. Tá nevydržala dlho a z Meiriona sa dostávali postupne tiché stony, nasledované hlasnejšími a bolestivejšími, ako som sa dostával s hranou noža hlbšie do tkaniva. Bol som takmer v polovici, keď som narazil na niečo pevnejšie. Kosti. Oliver odvracal hlavu ale ja som sa díval na tie potoky krvi, ktoré zmáčali podlahu. Zovrel som nôž, až mi takmer zbeleli hánky a tlačil som s ním dolu, kým som nezačul hlasné prasknutie. Dokončil som svoju prácu a jeden po druhou uložil prsty do knihy. Zatvoril som ju a položil ďalej od nás.
"To si vezmem so sebou." Oliver ho pustil a tak som mu mohol dať dolu plášť. Roztrhol som mu rukávy a premýšľal, kde by sa hodila ďalšia krvavá čiara. Potom ma napadlo, že si to vychutnám ešte viacej. Odhalil som mu hruď a vyryl do nej, samozrejme pomaly, celé Angelino meno. Meirion sa metal, skučal ako pes, ale vďaka tomu kúzlu nemohol robiť nič viac. A ja som nehodlal tak rýchlo skončiť.
Naklonil som sa k Oliverovi, ktorý sa po vypočutí mojej požiadavky postavil a odišiel. Vrátil sa o chvíľu, ktorú som strávil len užívaním si pohľadu na toho zmrda, ktorý bol v mojich rukách. Načiahol som ruku po fľaši silného alkoholu, ktorý mi podal. Nemusíte byť medik aby ste vedeli, že alkohol pôsobí ako dezinfekcia, no čo bolo pre mňa dôležitejšie, v otvorenej rane sakramentsky páli. Takže som fľašu otvoril, odpil si a potom postupne jej obsah smeroval na krvavé otvory na Meirionovom tele. Hneď ako som ranu oblial, urobil som vedľa nej ďalšiu a takto som pokračoval, kým ten potkan neplakal od bolesti. S Oliverom sme si vymieňali fľašu z ruky do ruky, on pil na to, že prežil ráno a zopár rán dal Meirionovi za to, že ho mučil tými dementnými rečami, presviedčal ho, že patrí dolu. A ja na to, že som si mohol vybiť zlosť za Angie. Hoci....
