Lil bola v kuchyni a tak som sa šiel pozrieť do jej izby. Môj brat stále ležal na posteli bez známok života, no čo ma zarazilo bolo to, že druhá strana postele bola rozostlaná. To dievča sa načisto zbláznilo? Spala vedľa môjho mŕtveho brata? Tak toto je riadne šialenstvo. Vytiahol som mobil a zavolal do pohrebnej služby. Nemienil som to už ďalej odkladať. Nie sme Addamsovci, aby sme si nechávali mŕtvoly v dome. Vybavil som telefonát, pritom som stále sledoval schody, či sa Lil nevracia hore. Prešiel som do vedľajšej izby a zamyslený si sadol na posteľ. Angie práve vyšla zo sprchy a neisto na mňa prehovorila.
"Deje sa niečo?" Mihol som po nej pohľadom a opäť ho uprel do steny oproti mne. Naoko zvážnela a sadla si ku mne.
"Som pri tebe len v uteráku a ty si si odpustil akúkoľvek úchylnú poznámku? Nie si chorý?" Priložila mi ruku na čelo a ja som sa pousmial, no v zápätí som opäť posmutnel.
"Hádky doženieme neskôr. Práve som volal pohrebákov. Ale, máme problém s tvojou kamarátkou. Ang, ona....Spala s ním v jednej posteli. Môj brat je po smrti niekoľko hodín a ona si vedľa neho pokojne vyspáva? To nie je normálne."
"To myslíš vážne?" Otvoril som dvere a pozrel na ňu so zdvihnutým obočím, pretože zdola k nám doliehal Lilin radostný spev.
"Zbláznila sa. Včera pri ňom vyplakala more a dnes si spieva?" Šepkal som, aby ma nemohla počuť a nervózne som začal chodiť hore a dolu po izbe.
"Ľudia reagujú rôzne na smrť blízkeho." Jej slová ma vôbec neupokojili. A čo si o nich myslím, som jej dal hneď najavo.
"Rôzne? Hej, niekto plače, iný rozbíja veci, ale nikto si, kurva, neľahne vedľa svojho nebohého frajera a ráno si nespieva ..." Započúval som sa do jej hlasu, aby som to mohol upresniť.
"Nikto si nespieva "Best day of my life"." Vzdychla si a vybrala si zo skrine veci na oblečenie.
"Hodím to na seba a pôjdeme za ňou. Uvidíš, že preháňaš."
Zbehli sme na prízemie a vošli do kuchyne. Lil si stále spievala, no zarazila sa, keď nás zbadala.
"Dobré ráno." Popriala nám a ďalej sa venovala príprave raňajok. Všimol som si, že na stole sú štyri taniere a ukázal na ne prstom, aby to zbadala aj Angie.
"Vďaka, ale prečo sú tu štyri?" Spýtal som sa jej rovno a čakal na jej odpoveď.
"Vieš prečo." Moje obavy sa potvrdili. Prstom som urobil vedľa svojej hlavy tri kruhy, čím som Angie naznačil, že jej kamoške totálne hrabe.
"Okej, Lil... Toto už je fakt choré. Oliver je mŕtvy. Leží hore a o chvíľu po neho prídu pohrebáci." Všetko nechala tak a otočila sa na mňa s nevraživým pohľadom.
"Zavolal si pohrebákov? Načo?" Nechápavo som sa uškrnul, táto situácia nemohla byť viacej nezmyselná.
"Akože načo? Aby môjho brata konečne odviezli." Potriasla hlavou a pobrala sa k dverám, odkiaľ sa práve ozval zvonček.
"To nemôžu!" Predbehol som ju a otvoril dvoch mužom.
"Choďte hore, je na posteli." Vysvetlil som im a pohľadom poprosil Angie, aby im ukázala izbu. Lil som schytil rukou okolo pása, keď chcela bežať hore za nimi a doslova ju doniesol do obývačky.
"Nemôžeš ho dať odviesť. Počkaj ešte!" Postavil som ju na zem a chytil oboma rukami za ramená.
"Prestaň už! Je mŕtvy! Či chceš alebo nie! Nesťažuj mi to!" Dych sa mi zrýchlil, naštvane som ju zvieral v rukách, ani som si neuvedomil, že jej vnáram nechty do kože. Keď som zbadal, že ten bolestný výraz nahodila kvôli mne, hneď som ju pustil a odvrátil sa.
