"Kde je Meirion?" Zrúkol po mne Paimon, keď vpálil do mojej izby. Vyplašene som vstala od stola, kde som beztak už pár hodín len nečinne sedela. Znova som sa nevedela sústrediť a tak na mojich listoch nepribudla jediná veta, jediné slovo. Hlavu som mala v jednom kole a myšlienky sa bili ako gladiátori v aréne.
"Netuším." Vyjachtala som zo seba naoko pokojne. Vo vnútri som šalela strachom.
"Ako že netušíš? Orrin vravel, že ti robil spoločnosť posledné dni a teraz nikto nevie, kam sa podel." Ty prekliaty sviniar, keby si vedel, že sme ťa s ním chceli zabiť..
"Asi sa zľakol toho plánu s Luciferom. Proste ušiel." Zdrapil ma za lakeť a strhol k sebe.
"Meirion by len tak nezdrhol. Poznám ho. Čo sa tu deje? Povedz mi to. Ak mi niečo tajíš.." So strachom v očiach som zaťala päste a držala vážnu a sebaistú tvár.
"Nehovor hlúposti. Určite sa objaví..." Zatlačil ma ku stene a chytil pod krk.
"Vidím ti na očiach, že mi niečo tajíš. Radím ti dobre, nezahrávaj sa so mnou." Myslel si, že má nado mnou prevahu. To sa ale mýlil. Zvraštila som obočie a sústredila sa na jeho oči. Silne ich privrel a keď ich znova otvoril, začali mu z nich vytekať krvavé slzy. Ihneď ma pustil a odstúpil odo mňa. Ja som naopak k nemu pristúpila bližšie.
"Vravím ti, nič neviem. Zrejme si sa v ňom zmýlil a ten prašivý pes zutekal pri prvej hrozbe." Otočila som sa mu chrbtom a tým moje pôsobenie na neho skončilo. Utrel si oči a ja som ho sledovala sadajúc si znova k stolu.
"Cvičila si. Ale ešte nie si dosť silná." Priskočil ku mne, vsunul mi jemne ruku pod bradu a potom mi trhol hlavou k operadlu.
"Modli sa aby to bola pravda. Vieš kde končia zradcovia."
"Iste, že viem. Ten smrad z nich sa šíri až sem. Už aby sme vyhrali. Toto miesto potrebuje nové vedenie." Jeho stisk zosilnel a mne začínal dochádzať kyslík. Zdvihla som ruku a jemne mu po tej jeho prešla nechtami. Zacítila som spáleniu a s bolestivým stonom ruku odtiahol. Šibla som po nej pohľadom a zbadala červené značky, ktoré mu spôsobil môj nepatrný dotyk.
"Ak sa nám to aj podarí. Nepočítaj s tým, že ti dám voľnú ruku. Ja budem mať pod palcom celé peklo. Ak by si spolupracovala, tak ti možno prenechám nejakú jeho časť. Ale musím si byť istý, že ma nepodrazíš." Vstala som a prešla k nemu. Nežne som mu prešla po líci a pobozkala ho. Chcelo sa mi pritom zvracať, ale udržala som sa. Bozk mi vrátil tak vášnivo a dychtivo, že som ho hneď od seba odtlačila preč. Ospravedlňujúco som sa usmiala a vrátila sa k stolu.
"Môžeš mi veriť." Riekla som sladko a za chrbtom si prekrížila prsty. Keby si len vedel... Si absolútny hlupák. Mŕtvy hlupák.
"A čo tie tvoje malé žartíky?" Ukázal mi spálenú ruku.
"Môžeš mi veriť, ale maj na pamäti, že to nebude zadarmo. Nebudeš sa ku mne chovať, ako by som ti patrila. Vieš dobre, že mám svoje schopnosti. Tak si na mňa dávaj pozor. Nenechám ťa mnou manipulovať." Uškrnul sa, chytil ma za bradu a vtisol mi ďalší bozk. Krv mi vrela v žilách, keď som cítila jeho pery na svojich. V hlave sa mi vynorila spomienka na bozk s Oliverom. Ten pocit sa nedal porovnať. Ak by to trvalo o sekundu dlhšie, asi by som sa neudržala. Ľutovala som, že na sebe nemám šaty so žiletkami. Bleskovo by som mu jednu vrazila do krku.
"Buď poslušná a keď sa zbavíme Lucifera, budeš mať všetko na čo si spomenieš." Vezmem si to aj sama, pomyslela som si. Nepotrebujem ťa. Nepotrebujem nikoho. Vrazím ti do srdca nôž a peklo prenechám Orrinovi, aby som ja mala svoje pokojné miesto na život. To, o ktoré si ma obral. Síce to bude tu dolu, ale bude to lepšie ako stráviť zvyšok večnosti s tebou.
