"Upokoj sa už! Dám dokopy všetko čo treba, ale skôr ako zajtra to nebude. Musím tie rituály preskúmať poriadne. Nesmieme spraviť chybu. Inak si to odnesieme všetci." Sadol si na gauč a rukami si pošúchal hlavu. Videl som na ňom, aký je nervózny a bez seba. Na bolesť, ktorú mu spôsobovala popálenina celkom zabudol.
"Ja viem. Viem! Len ...Do riti!" Prudko vstal a pohár zo stola hodil o stenu. Zostali po ňom len črepiny a Victor si vzdychol.
"Keď ja mám chuť tých zmrdov vymlátiť jedného po druhom. Aj bez tých debilných kúziel." Kričal na celú miestnosť, no ja som zostával ako tak pokojný.
"Vieš, že by si to nezvládol. Skončil by si v cele alebo v jame. Musíme si zachovať chladnú hlavu. Pripravíme to a dáme všetko do poriadku. Zabijeme Paimona, nájdeme Angie a zbavíme Lil krídel. Potom odtiaľ všetci vypadneme." Na chvíľu stíšil hlas a normálnym, no prekvapeným tónom sa ma spýtal:
"Všetci? Takže si si to rozmyslel? Dostaneme odtiaľ aj Lil? Vezmeme ju so sebou?" Letmo som prikývol, ale hneď som pokračoval, aby som to upresnil.
"Dostaneme ju z pekla. Ale len ak bude sama chcieť. A potom... chystám sa odísť. Zbalím si veci a vypadnem odtiaľto. Nemôžem....proste nemôžem zabudnúť na to, čo sa stalo. Aj keď to nebola jej vina. Proste....vypadnem hneď ako sa vrátime. A možno sa už nevrátim."
"Prečo mi to vravíš teraz?" Nechápavo na mňa pozrel.
"Pretože viem, že so mnou nepôjdeš a zostaneš tu." Zdvihol obočie a zatváril sa, akoby som trepal dve na tri.
"A to už prečo? Nie, že by som stál o tvoju doživotnú spoločnosť, ale nechystám sa bývať so šmolinkou. Navyše, ak odídeš, kvôli čomu by som tu ostával?"
"Nie tak celkom kvôli čomu, ale kvôli komu." Zdôraznil som posledné slovo a Victor už iste vedel, koho tým myslím. Jeho drsná maska mu stále vládla na tvári a snažila sa skrývať akékoľvek city voči druhým, ale pokiaľ išlo o ňu, nestačilo to. Záležalo mu na nej, až príliš aby to mohol zakryť.
"Čo to zasa trepeš? Jediná rodina, ktorú mám si ty. A práve ty najlepšie vieš, ako sú mi ľudia ukradnutý." Iste. Toto bol Victor, vždy sa snažil nedať to najavo. Aj teraz sa vyhováral.
"A čo Angela?" Len na mňa mihol pohľadom a už sa k tomu nevyjadroval. Ani nemusel. Vedel som odpoveď.
"Musím sa vrátiť, než Lil príde na to, že som zdrhol k Luciferovi. Zožeň, čo treba, priprav zmesi a keď sa poobede vrátim, dohodneme sa na podrobnostiach. V noci vyrazíme. Pozajtra už budeme všetci naspäť, jasné?" Prikývol som, hoci som si tým vôbec nebol istý. Vlastne som o tom pochyboval, ako to len šlo. Musel som si tú knihu vziať, nebol som schopný spraviť tie rituály bez nej a v tme s nervami na konci čmárať po zemi znaky podľa papiera nebol práve plán, ktorý som si predstavoval.
"Fajn. Poobede ťa budem čakať tu."
"A Victor!" Zavolal som na neho, keď bol už pri dverách. Otočil sa na mňa s prostým:
"Hm?"
"Neskúšaj ju ísť hľadať. Dostaneme sa k nej, ale až po tom. Poznám ťa, a viem, že ťa to napadlo. Bolo to prvé, čo si chcel spraviť, však?" Mlčal, len odvrátil pohľad, čím mi dal jasné znamenie, že mám pravdu. V rýchlosti som mu obviazal rany a on si na seba prehodil tričko.
"Zajtra. Bratček." S týmito slovami sa so mnou rozlúčil a zmizol.
Mieril som rovno po knihu, aby som zistil všetko potrebné. Bol som unavený a potreboval som dospať pár hodín, ale nútil som sa držať oči otvorené. Naukladal som si všetky prísady, namiešal z nich zmes a uložil ju do nádoby. Ešte mi zostávala druhá, na zabitie Paimona. Spravil som jej viacej, pre každý prípad. Problém nastal pri tretej. Rituál na odstránenie krídel a teda démonickej podstaty. V knihe bol uvedený ako Rituál obnovy.
