Why not?

*14*

Meaningless_boy: Čo? Cutie nesprav žiadnu DEBILINU!!!

Hneď ako odoslal správu nasadol do auta a išiel ku mne domov. Hoci nebýval ďaleko zobral si to auto, aby tam bol rýchlejšie. Ponáhľal sa, nechcel, aby som si niečo spravila. V tej chvíli mu bolo jedno, že by nemal šoférovať, bola to tá posledná vec, čo ho zaujímala.

Srdce mu nedovolovalo nechať ma ublížiť si. Vtedy si uvedomil, že bol hlúpy, že ma ignoroval. Musí o mňa bojovať a nie vzdať sa ako zbabelé decko. No, čo ak je už neskoro?

Zaparkoval pred mojim domom a snažil sa nájsť spôsob ako sa dostať dnu.

Predné dvere boli zamknuté a tak mu ostávali už len zadné, rýchlosťou svetla obehol dom. Zadné dvere boli našťastie otvorené, vbehol dnu, utekal na posochodie do mojej izby. Vedel sa v dome orientovať, hoci v ňom ešte nikdy nebol. Totiž všetky domy na nových uliciach mali rovnaké plány aj rozloženie izieb, také isté ako aj ich dom. Naviac okolo toho môjho prechádzal každé ráno po ceste do školy. 

Otvoril dvere a uvidel ma ležiacu na zemi. Pomaly ku mne kráčal, dúfajúc, že mi nič nie je. Keď prišiel bližšie zbadal, že vedľa mňa sú nejaké tabletky. Zľakol sa ešte viac. Vtedy som zo seba vydala slabé zastonanie, jemu podskočilo srdce a ľahol si vedľa mňa. Začal mu hladkať, až vtedy som si uvedomila, že niekto je v izbe, otvorila som oči a pozrela sa na neho.

,,Ty si anonym?" prekvapene som sa opýtala.

,,Ehmm áno. Ale ty si v poriadku?" ticho odpovedal a opýtal sa.

,,Ja-a nemohla som, ublížila by som len ďalším ľuďom, nechcem spôsobovať ďalšiu bolesť," povedala som po chvíli.

,,Som rád, že ti nič nie je. Mne by si chýbala... milujem ťa," posledné slova povedal potichšie.

,,Tak prečo si mi neodpisoval?" povedala som naštvane.

On ostal ticho a ja som po čase pokračovala:
,,Vieš aké to pre mňa bolo? Kamarátka v kóme, nikto ma nechápe, ja sama to nezvládam. Ja im to nezazlievam, ale potrebujem ich podporu. Žiť je teraz pre mňa ťažké, možno nie je život pre každého."

,,Cutie, prepáč, strašne ma to mrzí," ospravedlňoval sa mi.

,,Najhoršie je na tom to, že som ťa začala mať rada a ty si sa takto zachoval... Vedel si o všetkom, ako sa cítim, všetko, ale aj tak si ma nechal samú," vyčítala som mu to.

,,Nenechal som ťa samú, máš predsa Jamieho," nechcel mi vravieť, že mu Jamie zakázal si s mnou písať.

,,On robí čo môže, ale niekedy ma jednoducho nechápe..." povedala som.

,,Ale aj tak ho miluješ a mňa nie," povedal.

,,Adam!! (Áno anonym je Adam) Kedy konečne pochopíš, aké je to pre mňa? Ja som nevedela kto si, a keby som ti nenapísala tu správu doteraz by som to nevedela," pokračovala som naštvaná, opäť chcel začať riešiť nejaký ľúbostný vzťah. Teraz mám dosť iných problémov.

,,A ty vieš aké to bolo pre mňa tažké? Koľkokrát som už rozmýšľal, že ti to poviem? Kedy ti môžem konečne povedať do očí to, čo k tebe cítim? Ale nemohol som, nechcel som o teba prísť, aj keď sme si len písali," povedal smutne.

,,Tak prečo si to nespravil? Neprišiel by si o mňa... Ani teraz neprídeš. Ja som ťa vždy vnímala inak ako tých ostatných šprtov, oni sa len učili a nevedeli sa zabávať, ale ty nie. Ty sa celé dni smeješ a zabávaš so svojou partiou," povedala som, ale nepriznala som sa mu s jednou vecou... Kedysi sa mi totiž páčil, ale to bola už bolo poriadne dávno, ešte niekedy na základnej a od tých čias už ubehla dlhá doba.

Adam na to nereagoval, zdalo sa mu to zbytočné. Obaja sme stále ležali na zemi a premýšľali. Pozerali sa na seba bez slov. Utešoval ma, objímal a hladkal ma, bol tu teraz pre mňa. Chcel si odčiniť ten čas, čo ma ignoroval. No vtom som sa moja nálada zmenila a začala som s výčitkami:

,,Teraz tu si, ale kde si bol doteraz?! Mohli sme byť kamaráti, ale ty nie, ty mi nemôžeš povedať, kto si."

,,A čo by sa zmenilo? Chceš toho debila Jamieho a vždy aj budeš, o mňa nezakopneš tak čo?!" naštval sa aj on.

,,Neurážaj ho, už som ti to vravela viackrát!" tentokrát som už kričala.

,,Môžem robiť, čo chcem!" kričali sme po sebe obaja.

,,Tak okamžite odíď!!" vyhlásila som.

,,Dobre, čau!" povedal.

,,Čau," povedala som a on za sebou zabuchol dvere a odišiel.

Konečne po dlhej dobe som zistila, kto je anonym, ale to, pri akej situácii sme sa spoznali je už tá horšia časť. Nikdy už nemôžem rozmýšľať nad takymi vecami, ľudský život je cennejší a hoci máme všetci nejaké zlé obdobie to neznáme, že sa musíme zabiť. Celé má to mrzelo, vyčítala som si ako Adamovi vynadala. Nemala som mať takú reakciu, keďže bolo vidno, že Adam ľutuje to, že ma ignoroval.