Why not?

*20*

O týždeň neskôr

,,Chalani, kde bude tá párty?" opýtala som sa.

Všetci ostali ticho stáť a pozerať jeden na druhého. Po chvílke ticha sa ozval Adam: ,,môže byť u nás. Rodičia idú na víkend preč a berú aj ségru."

,,Dobre, ďakujem," poďakoval mu Chris. Bol to vlastne on, kto dostal nápad zorganizovať Jane uvítaciu párty.

,,Za málo," povedal Adam.

,,Adam? Nemáš ty vlastne v sobotu narodky?" opýtala som sa ho, keď som na tabuli videla napísaný dátum 25.4..

,,Mám," povedal.

Och ja hlúpa som na neho zabudla... Do riti! Čo mu teraz na rýchlo kúpim? Asi mu zohnám tričko... ale to bude neoriginálne a predvídateľné. Och, ja neviem, ale niečo určite vymyslím. Musím si ešte zistiť jeho veľkosť. Predpokladám, že to bude asi M-ko, on je také tiňtítko.

,,Keď máš tie narodky, tá párty bude nielen na uvítanie, ale aj tvoja narodeninová párty. Súhlasíš?" povedal s nadšením Chris a Adam len prikývol.

,,Chris a už máš naplánované to veľké prekvapenie?" celá zvedavá som sa ho opýtala. Neviem, či ostatný niečo vedeli, ale ja som sa na to náramne tešila.

,,Popravde, nemám domyslené ešte nejaké detaily, ale s tými mi trochu pomôžeš ty, ak ti to nebude prekážať, samozrejme," odpovedal rozpačito Chris.

,,Samozrejme," odpovedala som.

Ešte chvíľu sme sa spoločne zhovárali, plánovali oslavu a asi po hodine sme sa všetci vybrali domov. Ja som však nemala v pláne ísť domov. Namierila som si to do najbližšieho obchodného strediska. Ešte som medzi tým stihla napísať Jasmine a tá mi podvrdila môj tip, že Adamova veľkosť je M.

----------------------------------

,,Dobrý deň, môžem vám nejako pomôcť?" opýtala sa ma predavačka, keď som vstúpila do prvého obchodu.

,,Dobrý deň, potrebovala by som vybrať darček pre kamaráta k 18-nástim narodeninám," zdvorilo som jej odpovedala a vysvetlila, čo potrebujem.

,,No, tak tu máme nejaké tričká, napríklad toto sme dostali pred nedávnom a je dosť predávané..." začala mi ukazovať tričká, ale tie ma vôbec nezaujali.
Už som sa cítila trochu trápne, keď asi na 10 vec, ktorú mi ukázala, som len pokrútila hlavou, na znak toho, že sa mi absolútne nepáči. Videla som na nej, že už nevie, čo so mnou.

,,Tak, ešte vám ukážem jednu vec, ale ak sa vám ani tá nebude páčiť, bohužiaľ už vám nebudem vedieť pomôcť," povedala a zobrala ma do zadu, do malej miestnosti s nevyloženým oblečením. Ukázala mi stojan s oblečením a ja som okamžite vedela, že som našla to, čo som hľadala.

Stojan bol plný rôzno-farebných košieľ, ale mne na prvý pohľad padla do oka svetlomodrá károvaná košeľa. Keď som si ju bližšie poobzerala, definitívne som sa rozhodla ju kúpiť.

,,Zoberiem túto, ďakujem za pomoc," povedala som a ukázala na svetlomodrú košeľu.

,,Som rada, že som vám pomohla," zdvorilo odpovedala predavačka a obidve sme kráčali smerom k pokladni.

Celá spokojná s nákupom som sa vybrala domov. Darček som ešte pekne zabalila a prichystala si ho na sobotu.
Keď si pomyslím, že o dva dni sa všetko v Janeinom živote zmení, nechce sa mi tomu ani veriť. Teda asi zmení, ak sa dovtedy nič nestane. Život je plný nevyspytateľných chvíľ a človek nikdy nevie, čo sa môže, ale aj nemusí stať. Treba si užívať život naplno a byť samým sebou. Záleží len na tebe aký budeš a akých ľudí si pri sebe necháš, lebo aj to je veľmi dôležité.