Why not?

*7*

Meaningless_boy: Je to pravda?

Courtney_xoxo: Čo?

Meaningless_boy: Ty a Jamie?

Courtney_xoxo: Čo s ním?

Meaningless_boy: Rozišli ste sa?

Courtney_xoxo: Áno, odkiaľ to vieš? Vieš, že už ma začínaš naozaj štvať?! Ty o mne vieš všetko a ja o tebe nič!

Meaningless_boy: Mám svoje zdroje a prepáč, nechcem, aby si bola naštvaná.

Courtney_xoxo: Aj ja by som chcela mať zdroj, ktorý ťa pozná. Skús sa snažiť viac, aby si ma nenaštval.

Meaningless_xoxo: Čoskoro ti poviem, kto som :) a pokúsim sa.

Courtney_xoxo: Dobre, ale predtým ťa chcem lepšie spoznať.

Meaningless_boy: Tak a čo by si chcela o mne vedieť?

Courtney_xoxo: Prečo si mi vlastne napísal?

Meaningless_boy: Pravdu?

Courtney_xoxo: Pravdu.

Meaningless_boy: Už dlho si sa mi páčila, ale nevedel som ako ti to povedať a aká v skutočnosti si. Hoci si sa nesprávala ako zvyšok tvojej bandy nebol som si istý. Teraz už viem, že si iná, ale aj tak u teba nemám šancu. Som nula.

Courtney_xoxo: Ako vieš, že nemáš? Možno, keby si mi konečne povedal, kto si, povedala by som ti či šancu máš. A už som ti raz vravela, že nula nie si tak už s tým prestaň!

Meaningless_boy: Jednoducho to viem a kebyže ti poviem, kto som už by si si so mnou viac nepísala.

Courtney_xoxo: Nemôžeš to vedieť. No po Jamiem nechcem nikoho na dobu neurčitú.

Meaningless_boy: No neviem, ale myslím si, že by som nejakú šancu mal.

Nestihla som mu odpísať, pretože mi zazvonil mobil.
,,Áno?" opýtala som sa, kedže na displeji ukazovalo neznáme číslo.

,,Ahoj, Courtney tu je Janeina mama," predstavila sa mi, v jej hlase bolo počuť strach, smútok a obavy. Začala som sa tiež báť.

,,Dobrý deň. Čo sa deje?" opýtala som sa po chvíli roztraseným hlasom.

,,Mohla by si, prosím prísť do nemocnice? Všetko ti tu vysvetlíme."

,,Čo sa stalo?" povedala som zo strachom. Čo ak sa už našiel Chris? No prečo by mi to nepovedala Jane? Pocítila som ešte väčší strach, čo ak sa stalo niečo Jane.

,,Courtney, prosím príď sem a všetko ti vysvetlíme, nechcem to rozoberať cez telefón," povedala plačúca Janeina mama.

„Hneď som tam. Prídem na recepciu, počkáte ma tam?"

,,Počkáme," povedala a zložila.

Rýchlo som sa obliekla, zobrala klúče od auta a vyrazila. Po 15 minútach som zastala pred nemocnicou a rozbehla sa dnu. Po chvíli blúdenia som konečne našla recepciu a tam aj Janeiných rodičov. Boli sklesnutí, navzájom sa utešovali a čakali, kým prídem.

,,Dobrý, čo sa stalo? Je niečo Jane?"

,,Vieš... Jane niekto napadol a teraz ju operujú," ako to dopovedala obidve sme začali plakať. Kto by chcel Jane ublížiť? Dúfam, že bude v poriadku.

,,Dobrý deň, vy ste Janeiny príbuzní?" opýtala sa nás staršia sestrička.

,,Áno," povedal Janein otec. Ten sa ako jediný držal a nezrútil sa ako ja s jej mamou.

,,Vaša dcéra je už po opreácii, jej stav je stabilizovaný, ale upadla do kómy. Je mi to ľúto, ale dieťa sa tiež už nepodarilo zachrániť," snažila sa to povedať, čo najopatrnejšie a najšetrnejšie.

,,Môžme ju ísť pozrieť?" opýtala sa pre zmenu Janeina mama, ktorá, ako keby nezaregistrovala to, že Jane bola tehotná.

,,Teraz musí odpočívať," povedala sestrička a ja som vedela, že to znamená to, že dnes nás k nej už určite nepustia.

,,Courtney? Ako dlho bola Jane tehotná a prečo mi to nepovedala?" opýtala sa ma jej mama o chvílu na to, ako odišla tá setrička. Tak predsa to postrehla.

,,Nebolo to dlho... Asi týždeň, o tom vedela, ale bála sa vám to povedať a najprv to chcela povedať otcovi dieťaťa," vysvetlila som jej.

Obaja rodičia ostali prekvapení. Jane mala byť tá, ktorá im to povie a nie ja, ale osud to asi chcel inak.
Rozlúčila som sa s jej rodičmi a odišla domov. Načo tam mám sedieť, keď mi doktori aj tak nič nové nepovedia. Bola som rada, že Jane je už z najhoršieho von, no kiežby sa to nikdy nestalo. Jane by teraz mohla sedieť vedľa mňa, rozprávať sa so mnou a rozmýšľať nad budúcnosťou jej dieťaťa. No to všetko je už preč, teraz už len musíme dúfať, že sa čo najskôr preberie.

Potrebujem si všetko usporiadať v hlave. Teraz sa stalo toľko vecí, že ani neviem kde mi hlava stojí. Jane, Chris, Jamie ešte aj anonym. Och, prečo som si spomenula na anonyma? Mám horšie problémy ako je on.

Po príchode domov som si napustila horúcu vaňu, do ktorej som na začiatku pridala penu. Ľahla som do nej a hrala som sa s ružovo-fialovými bublinkami. Hlavou sa mi výrilo toľko myšlienok. Väčšina mierila, ale k Jane. Modlila som sa o to, aby sa prebrala a bola v poriadku.

Vtedy mi to napadlo, čo ak ju nenapadli len tak? Čo ak za to môže Chris? Nie, priamo on, ale tí čo ho chcú zabiť. Ak jej ublížili kvôli nemu, a on je teraz ktovie kde, tak ho nezabijú oni, ale ja osobne.