Dievča, ktoré trhalo vlčie maky

IX. A potom príde ráno

Vietor sa opieral do plechovej strechy. Jej vzdychy ma prebudili, spočiatku len jemne tak, že som si začala uvedomovať chladné ráno a hebkú posteľnú bielizeň. Údery srdca mi búšili v hlave ako baranidlo, preto som sa len pretočila tvárou do vankúša.

"Bože, to bol hrozný sen," mrmlala som si popod nos a hlbšie si obkrútila prikrývku okolo tela. Oči mi neustále klipkali. Nechápala som, prečo som taká ubolená a vyčerpaná. V hlave mi blikali podivné útržky nejakého drzého barového filmu.

Počula som vŕzganie dverí a v duchu som si želala, aby ku mne Ruben nemal žiadne pripomienky. Nemala som na neho náladu.

Kvapôčky rosy bozkávali nahé okvetné lupene karmínových vlčích makov.

Pohladil ma po pleci. Zamrvila som sa v obláčiku prikrývok. Všetko sa točilo, nechcela som sa zobudiť, a tak som len matne vnímala teplo tela, mrmlanie hlbokého hlasu na pozdrav.

V mojom dychu zaniklo "dobré ráno". Ruka stále spočívala na mojom chrbte. Nenápadne ma prebúdzala pohladením. Už si ani nepamätám na také prebúdzanie. Po mysli mi začali behať myšlienky, že asi musím stále snívať. A vlastne, ja už ani neviem, kde skončila realita.

"Priniesol som ti raňajky," ozvalo sa mi nejasne pri uchu.

Raňajky, mňam, to je snáď poézia.

Toto som veru nečakala, možno ma chce upokojiť po včerajšom katastrofálnom dni.

Mandle.

Do nosa mi udrela zmyselná vôňa mandlí. Obkrútila sa mi okolo údov, vošla do vlasov a bozkávala rozpálené líca.

Kde som ju už cíti....

Neskoro som si uvedomila, odkiaľ poznám to čaro zvláštnej kolínskej. Môj krk pošteklili čiesi plné pery.

"Dobré ránko," zašepkanie.

Splašene som sa vykrútila spod úkrytu a prudko sa posadila.

"Do riti!" zvolala som, čo mi ako prvé prišlo na jazyk. Zamatový paplónik mi skĺzol z tela.

Na perách sa mu zvlnil úsmev. "Krásne privítanie," zasmial sa a chytil do rúk okraj môjho ochranného krytu. Dvihol ho až mojim kľúčnym kostiam.

"Pre oči!" zakliala som, pretože som si uvedomila, že som pod zamatom nahá. Len sa naklonil a podal mi veľkú šálku, z ktorej sa parilo. Dym sa krútil do rytmu nečujnej melódie.

"Porozprávame sa, keď budeš chcieť," oznámil mi. Usmial sa až odhalil rovné biele zuby a prehrabol si tmavé vlasy, ktoré mu dnes lenivo padali okolo tváre. Fascinovane a šokovane som ho pozorovala. Zaváňala mi káva a zaškvŕkalo v bruchu.

V tichosti sa dvihol a vyšiel von z miestnosti. Nechal ma samú so sprehádzanými myšlienkami. Bola som v úplnom šoku. Nevedela som si spomenúť, čo sa včera dialo, pretože mi mysľou len bublali fialové bubliny. Snažila som sa uchopiť do rúk spomienky včerajšej roztopaše, ale len mi prelietavali pomedzi prsty, a keď sa mi podarilo obtrieť sa o nejasný obraz, rozprskol sa. Rozprskol sa ako bublina. Na truc som sa hodila tvárou do vankúša a z plných pľúc doň zakričala. Nechápala som, prečo som nahá a ani prečo som spala práve tu v objatí mandľovej vône.

"Kde mám veci?!" kričala som do vankúša.

Odpoveď neprišla.

Chcela som sa prepadnúť do hlbokej zeme. Cítila som sa priveľmi zahanbene a v duchu si zbožne želala, aby sa nestalo, to čo som si myslela, že sa stalo.

Nemotorne, ale fakt, že nemotorne som sa vykotúľala z postele a padla tvárou na podlahu.

"Moje nohavičky!" vypadlo zo mňa prekvapene, keď som ich pod posteľou zbadala. Teda aspoň som predpokladala, že sú moje.