Bola len obyčajné dievča, mala svoj život, priateľstvá, zamotané vzťahy, ale potom, potom sa všetko obrátilo v prach a neostal kameň na kameni.
Ostala len krehká škrupina prázdnych fráz a emócii. Jazvy a zlomeniny. Niečo, do čoho si možno len tak ko...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
„Vieš, tak trochu som to tušil," prehovoril, keď zoskakoval zo svojho kovového koňa a sťahoval z hlavy prilbu.
Trochu som sa triasla.
„Si v poriadku?" začudoval sa.
„Ale áno. Len... Len to bola strašne dlhá doba a strašne veľa udalostí."
„Som samé ucho."
„Nie, si sám atóm."
„Čo som?"
„Ale nič."
Schovali sme motorky do garáže k čiernemu chevrolletu.
„Prečo sme nešli autom?"
„Chcel som zapôsobiť," preniesol s úsmevom a šibalsky na mňa žmurkol. Nevedela som, čo si mám o ňom myslieť. V jednej sekunde sa mi z neho točil svet, hľadala som v ňom niekoho, koho som už dávno stratila. Videla som v ňom niečo, čo som vidieť potrebovala, aby som sa voľky-nevoľky udržala na hladine mútnej vody. A v ďalšej som si nevedela predstaviť, čo odo mňa chce, prečo to všetko robí. Nevedela som. Bol mi úplne cudzí a pritom nebol.
Garáž bola pomerne malá a preplnená, až som mala pocit, že patrí niekomu úplne inému.
„Chcem sa ísť prezliecť."
„V poriadku!"
Snažila som sa prešmyknúť okolo neho bez toho, aby som sa na neho pozrela. Celá tá chvíľa bola akási ulepená ako roztopená cukrová vata. Nevedela som, čo sa deje.
„Pomôžeš mi opäť večer v bare?"
„Pre mňa, za mňa," odvetila som ponad rameno snažiac sa o ľahostajný tón a trielila som sa konečne prezliecť.
Prišla som za ním do obývačky v teplákoch s Mickey Mouseom na nohe a vyťahanom tričku. Zvalila som sa na gauč a začala som odtrhávať bobuľky hrozna prichystaného na stole.
