YouTube Love

24.Kapitola

Je 31.12. Silvester ... Pri Matúšovom pohľade si pustite pieseň

(Sorry že tak skáčeme že najprv Vianoce zrazu Silvester, no mala som písať ešte niečo medzi no nevedela som čo tam písať )

VIKY

Včera sme boli s Miškou a chalanmi nakupovať rôzne potraviny na dnes, pretože ideme aj spolu s Matúšovou sestrou na chatu O 12-tej sa najeme. .. poupratujeme .. S Miškou napečieme rôzne hovadiny, slimáčiky tyčinky a ták. Šoféruje Matúšova sestra. O  18-tej vyrážame aby sme tam aspoň o 20:00 boli.

Sedím Matúšovi na kolenách. Keď konečne prídeme na chatu, vybalíme potraviny, vodu a to čo sme s Miškou napiekli. "Toto nem dopane dobre" povedala so smiechom Miška. Pripravili sme aj telku, repráky a ohňostroje sme položili do chodby. Celý čas sme len žrali žrali žrali a kukali telku. "No .. a Mám po diete" poznamenala Miška keď jej Kubo podal koláč do úst. Rozprávali sme sa, o 23:00 sme už dali pri seba šampáňo.

Ja s Miškou nemáme v pláne sa ožrať, my si len sosneme, na privítanie roka. Keď bolo pár minút do pol noci pustili sme si odpočítavanie a naraz sme všetci revali. "10, 9, 8, 7, 6,5,4,3,2, 1 !!!!" Kubo vystrelil šampanské a všetkým okrem Matúšovej sestri nám ponalieval - šak šoféruje ... Matúšovi som dala veľkú novoročnú pusu a ostatných som objala. Vyšli sme na ulicu. "Jebenti!" počula som zahrešiť Jakuba keď sa potkol o schody. Chalani odpálili ohňostroje. S Miškou sme sa držali okolo krku.

"Je tu super" povedala som a doširoka sa usmiala. Spolu sme popíjali džús, pretože ako som nazačiatku písala nechceme sa opiť. Došiel Kubo ktorý si dal na ruky Mišku a krútil sa s ňou. Mňa zozadu objal Matúš.

Do tretej sme tancovali, potom sme sa rozhodli že pôjdeme domov. Nasadli sme do auta, Miška si sadla na kraj, Kubo do stredu, a ja s Matúšom. Miška povinne nakázala Kubovi sa zapásať, lebo keby náhodou aby z predu nevyletel. Vyrazili sme. Šli sme cestou okolo lesa, tete sa snažila dávať veľký pozor. Svetlá nám svietili ešte ďaleko.

Vybehla srnka. "Do .... !" Počula som len Tetin výkrik a ucítila silný náraz. Matúš sa ma držal, no niečo narazilo aj do môjho chrbta. TMA .. Je to môj koniec?

ÁNO

Matúš

Počul som zvuky, oči som RADŠEJ neotváral. Počul som hlasy .. Prvý bol Kubov: "Miška?" a počul som aj jej odpoveď: "Som tu." "Peter?" spýtala sa Petra "Tu" odpovedal. "Terezka?" spýtal  sa Peter. "Som tu" odpovedala. "Matúš?" spýtala sa. "Okay .."  v tom som pevne zovrel päste.

"Viky?"

Odpoveď som už nepočul .. v tom som sa zas ocitol v tme

AFTER

Pomaly som otvoril oči. Nevedel som kde som , pomaly ani čí som.

Videl som biele steny a počul som pípanie prístrojov. Došlo mi , že som asi v nemocnici. Vlastne dáva to zmysel.

Posledné čo si pamätám  bolo ako Tete prudko vybočila a potom bol náraz. Všetci sme sa pýtali na toho druhého , a keď som ohlásil Viky ,  odpadol som.

Ale určite sa jej nič nestalo. Pamätám sa ako som vrazil do jej chrbta. Nahmatal som si na hlave obväz , asi som ju dosť  buchol. Na susednej posteli bol Peter. Bol v bezvedomí , ale pípanie mi dokázalo , že je len v bezvedomí.

Keď som sa otočil , vedľa mojej postele sedel Kubo. Mal len prelepené obočie , čiže jemu sa nič vážne nestalo. Pochytila ma panika , kde je Miška , moja sestra a Viky. Než som sa stihol spýtať Kuba , ktorý si všimol , že som sa zobudil , tak sa dvere otvorili.

,, Pán Humaj?" oslovila ho sestrička a Kubo sa mykol , ,, musíte ísť so mnou. Slečna Altofová Vás potrebuje," Kubo sa postavil a keď bol pri dverách , chrapľavo som prehovoril:

,, Zisti ako sa má Viky,"

Venoval mi taký čudný smutný pohľad , ktorému som nerozumel a potom vyšiel von.

,, Kámo to bol náraz," prebral sa zrazu Peter.

"No to teda hej," odpovedal som mu

Miška

"Ja chcem Jakubá!" kričala som na celú izbu s prúdom sĺz, a postupne som si začala trhať hadičky. "Miška! Miška prosím ťa!" Povedal Kubo keď vletel do a pevne ma objal. "To nemôže byť pravda!" povedala som a držala som sa jeho ruky. "Miška ono je to ťažké pre všetkých." Povedal Jakub a tiež potlačil slzy. "Matúš to už vie?" spýtala som sa a utrela si slzy.

Kubo pokrútil hlavou. Tete si tiež prešla vreckovkou po očiach. "Toto bude ťažké." 

,, Ako mu to povieme?" zafňukala som do Kubovej mikiny , keď si ma k sebe privinul.

,, Bolo by lepšie keby si mu to povedala ty Tete," pozrel na Tete Jakub , ,, Miška nebude môcť , Peter to nevie a navyše ja na také veci nie som stavaný. A bude lepšie ak sa to nedozvie od cudzích. Nikto v nemocnici nevie , že tí dvaja spolu chodili a keď sa na ňu opýta..."

Matúš

Prešla dobrá pol hodina. Chcel som všetkých vidieť , ale musel som počkať. Nakoniec k nám prišli Miška , Kubo aj Terezka. Miška silno plakala. Jakub si silno kúsol do pery , aby potlačil plač. Tete si vreckovkou div oči vybila.

,, Kde je Viky?" je prvé čo poviem.

,, Matúš," sadne si ku mne Terezka a stisne mi ruku.

,, Je to s ňou vážne?" spýtam sa a hlas sa mi láme. Na to sa Miške rozplače ešte viac.

,, Kamarát môj," vyjachtá Kubo. Peter sa vystrie : ,, Poviete nám už niekto kurňa o čo ide?!"

Terezka sa vystrie : ,, Matúško veľmi ma to mrzí...ale.."

,, A-ale?" pregĺgam slzy.

,, Pri tom prudkom náraze , sa Viky udrela veľmi silno a pukla jej lebka...keď prišli záchranári bolo už neskoro..." než som si to stihol uvedomiť , Jakub dodal:

,, Vlastne...po tom čo si odpadol...vieš nevedel som jak Ti to povedať , ale ona sa už vtedy..neohlásila. Podľa lekárov už bola na mieste.."

,, PRESTAŇTE!" zrúkol som a skoro som si vytrhal vlasy , ,, TO NEMOŽE BYŤ PRAVDA!! NIE ! NIE!" mykal som sa , trhal som sebou a robil všetko čo mi prišlo na um.

,, Matúš je mi to ľúto!" snažila sa moje vzlyky Terezka prekričať.

,, Viky," vzdal som sa pokusov nerváčiť , zaboril som si hlavu do dlaní.

***

Ležím schúlený v klbku a všade tma. Peter spí a Jakub je pri Miške , ktorá sa zložila. S Tete je mama. Chcela ísť aj za mnou , ale ja chcem byť sám.

Preklínam celý svet.

Preklínam všetko! Keby sa nebola nasťahovala do Prievidze , keby sme sa nezačali kamarátiť , tak by teraz žila v inom meste a bozkávala sa s iným chujom!

Ale žila by!

Hovorí zo mňa zúfalosť. Roky prežité s ňou a posledných pár mesiacov bolo to najlepšie čo môže byť.

Spomenul som si ako Miška varovala Kuba nech sa pripúta. Robil si z nej pču , že nič sa nestane. Skurvená srnka!!!

Ľúbim Ťa Viky -bola , si , aj budeš vždy moje všetko. A som rád za ten krátky čas čo sme mali. Snáď Ti tam hore bude lepšie , než tu na tomto krutom svete.

Navždy... teším sa keď sa opäť stretneme...

Ahojte došli sme na poslednú kapitolu.

S kamoškou sme tento osud mali už dlhšie napísaný , ale zverejnili sme ho až dnes.

Chceme sa poďakovať za lajky , komenty aj za podporu.

Dúfam , že aj vy s nami plačete...