Zmocnilo sa ma tušenie že som Aarona nemala nechať v dome samého. Ale však... s bratmi plán zvládem aj sama. Aaron si .. poradí . Dúfam .
Už ubehli dva dni čo som som ho nechala samotného, v dome plného železníka bez akéj koľvek ochranny pred slnkom . Mohol vychádzať iba v noci. Aj keď kľučku som ponatierala železníkom . Mala by som ho ísť pozrieť. Takto by som nenechala trpieť ani nepriateľa. Sam mi robil doprovod. Otvorila som dvere v kožených rukaviciach a vstúpila do domu. Večer asi akosi vyvádzal pretože telo slúžky bolo pohodené v obývacej izbe a jej krv bola ponatieraná na stenách všade vôkol nás. "Aaron? " zašepkala som. S naším sluchom mi stačilo v tomto obrovskom dome šepkať. V tom odniekiaľ spadla kniha.
" Omrknem to" vyhlásil Sam a hneď bol v knižnici. V tom oproti mne vykračuje Aaron...
" Toto bol tvoj plán? " naštvane vzdychol . " Teraz chápem o čom mi všetky tie bešie hovorili. Smäd , rýchlosť , svetlo. Má to výhody aj nevýhody. Tak načo si sem prišla ? Zabiť ma ?" Uchechtol sa ale ja som v ruke zvierala niečo čo on nečakal. Lazuritový prsteň ktorý som dala vyrobiť a s ktorým mi pomohla jedna čarodejnica. Hodila som mu ho k nohám a čakala na jeho reakciu. Udivene na mňa pozrel a medzitým si ho navliekol na ruku. " Odtiahni záves Sam " povedala som a vzápätí celú miestnosť napĺňalo svetlo . Podišiel k oknu a potom ku kme.
" O čo ti teda ide ? " spýtal sa ale odpoveď on sám predsa poznal .
"Pomôžeš nám Aaron. A ja ti naučím všetko , čo budeš potrebovať vedieť.
A ty sa zriekneš lovenia. Keby to sistil ktokoľvek z nás , ver mi Aaron dlhšie by si nežil - doslovne ." Zarazene sa na mňa díval a potom dodal.
" Dobre , súhlasím " formálny úsmev . Sam si ho nedôverčivo premeriaval.
" O dva týždne sa kosáčiky mesiaca dokonale zaoblia , dovtedy ťa naučím všetko " odpovedala som aby som prerušila napätú situáciu. Sam mu asi stále nedôveroval keď v tom prišiel k nemu a precedil cez zuby : " Niečo pokašleš Williams a zabijem ťa " z jeho tvár bolo cítiť chlad. " Dávaj si pozor " podišiel ku mne a pobozkal ma na čelo , ešte raz si ho premerial a zabuchol dverami.
"Vždy je takýto suchár ? " zarypol do mňa Aaron . Ja som po ňom hodila úškrn ktorý znamenal niečo v štýle : dávaj si pozor na jazyk . Pochopil.
" Prvá vec čo potrebuješ vedieť... musíš si z obete vziať len toľko koľko potrebuješ , nie toľko koľko chceš. Obzrela som sa na dlážku kde ešte pred chvíľou ležalo telo slúžky. Sklopil zrak , aj keď ja som s ním súcitila. Predtým než som stretla Sama , bola som ako rozbláznené dieťa .
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
O pár hodín sme vyrazili do mesta.
" Tak aké to je ? " spýtala som sa lebo ešte stále nepovedal svoj názor na vec. " Je to skvelé ... hoci by som si to vedel predstaviť aj inak. Načo zabíjať nevinných ľudí?? " tie slová doslova vypľul. Zastala som sa zmenila kurz k lesu. " Kam zas ideme ? " frfľal ako malé dieťa. " Uvidíš " odpovedala som a zrýchlila do kroku. Pred nami stála laň ... " Chyť ju. " proste som rozkázala. O pár minút sa vrátil a bez slovka išiel k mestu " Tak čo ? " uškrnula som sa , lebo som čakala čo zas povie, pán mudrlant. " Už chápem , už chápem " na tvári sa mi objavil víťazoslávny úškrn . Toto bude ešte zábava.
