Diares Of The Death

Seven

Mŕtvolu som podrezala nožom , aby sa nikto nedozvedel čo sa stalo , takže som prerezala ranky na krku , ktoré zostali po sladkom sýtení. Naučila som sa nezašpiniť si sa pri kŕmení takže som nemohla byť pozdozrivá.

Vrátila som sa , koňa podala Mary aby ho odviedla a očistila v stajni. "Mary?" Spýtala som sa tak trochu rečníckou otázkou . "Áno slečna Catherine? " usmiala sa na mňa tak jemne ako to len ona vie . "Povedali by ste mi kde je prosím Aron? " tak trochu mi to pokazilo náladu a práve preto sa mi nechcelo ísť do lesa. "Samozrejme , zložila som mu veci v služobníckom dome ak vám to nevadí, kone sú v stajni a pán Aron odišiel nechať opraviť koč. " Popravde som bola trochu sklamaná, ale čo sa dá robiť.

Odkráčala som do domu , vyzula si topánky a začala tancovať. Rozhadzovala som rukami a bláznila sa , tancovala som tak ako dlho nie. Vyskakovala som a vznášala som sa tak ľahko ako bublina. V tom ma niekto chytil za ruku a urobil otočku. Sam. Pritiahol si ma k sebe a zašepkal: "Rád ťa vidím šťastnú Catherine" usmieval sa a ďalej sme tancovali. V tom som dostla nápad. "Chyť ma ! " odstrčila som sa a vytiahla sa zo zovretia. Začala som utekať k dverám a kým sa spamätal , ja som bola už v prednej záhradke. Zasmial sa a začal ma náháňať , vybehla som na moju lúku ( pretože mi patrilo celé panstvo). Kvety hrali všetkými možnými farbami , vi vzdychu sa niesla ich omamná vôna a štebot vtákov ktorý spievali z neďalekého lesa. Obzerala som sa okolo seba ale Sama som nikde nevidela. Jasné hrá sa na schovávačku? V tom ma chytil zozadu a zakrútil so mnou vo vzduchu. "Viiiiiiiii" pišťala som až tak že Mary pribehla z.domu skontrolovať čo sa stalo. "Ľahli sme si do trávy a po chvíli ticho prerušil Sam . " Catherine ?" Veľavážene sa mi pozrel do očía spýtal sa : " Catherine Donovan , šla by ste so mnou na jarný ples? " usmiala som sa pretože som čakala kým sa spýta . " Samozrejme že pôjdem " odvetila som a vlepila som mu sladký bozk na líce. Víťazoslávne mu zasvietili oči. " Vieš je to .. príležitosť aby som ti.. " nachvíľu sa odmlčal . "Aby som ti predstavil brata." Zarazene som sa pozrela no následne som zaiskrila radosťou. "Skvelé !" Radovala som sa ako malé dieťa. Chytila som ho za ruku a vtedy mi povedal : " Ja som ti o sebe už porozprával Catherine , je na čase aby si mi prezradila niečo aj ty :) "
Zamyslela som sa. Nikomu som p sebe nerozprávala . Už veľmi dlho , ale Sam prekonal strach z odsúdenia a porozprával mi všetko od jeho upírskeho začiatku , aj predním.
"Samozrejme , čo by si chcel vedieť? "

"Všetko , celé tvoje bytie. Skrátka všetko " zaškeril sa a nastavil mi ruku a ja som sa na ňho zavesila .
"Tákže.. moju mamu som nepoznala pretože umrela pri mojom narodení. " Do očí sa mi vtlačili slzy ale pokračovala som . " Nastúpila som na dievčenskú školu slečny Dotty a tam som stretla dievča menom Elizabeth Sarah Scottová. U nej bola kedysi Emily , lenže raz ju prisilno potiahla za vlasy keď ju česala a preto ju vyhodila. Bolo mi Emily ľúto a práve preto som ju prijala ja. Bola mi viac než len slúžkou ale aj mojou najlepšou priateľkou. Zvlášne však? Potom otec odcestoval a nechal ma s Emily a s ďalšími sluhami doma zatiaľ čo on cestoval po svete. Medzitým som stretla Sebastiána , chlapca ktorý mi zamotal hlavu a stvoril zo mňa. TOTO. Bol všetkým čo dievča chcelo : milý , šarmantný , dobre zabezpečený a vedel ako zamotať hlavu. Potom mi oznámil že musí odcestovať na výpravu , povedal mi a sľúbil mi že sa vráti hoci tomu tak nebolo. Odovzdal mi to ako dar hoci mi nepovedal čo sa bude diať . Keď ma Emily našla v lese zoslabnutú, hladnú a napoly umierajúcu všimla som si že sa porezalo a šípové kere keď ma hľadala. A tak som zabila svoju najlepšiu priateľku.... potom ma nič nedržalo a zabíjala som koho som len chcela. A nakoniec som stretla teba . Chlapca vďaka ktorému som mala rada svoj osud ( dokonca čas mi vtedy nepripadal ako veľký nepriateľ )
Môj príbeh " ani som si neuvedomila že už sme pri dome. Zrazu som zbadala Arona . " Aron ? Podariloxsa im opraviť koč? " usmiala som sa na ňho hoci zo Sama bolo cítiť neistotu.
" Vraj koč bude celý treba prerobiť , lebo jeden z výrobcov zle umiestnil pohonické kreslo takže oprava bude chvíľu tvrvať . A ďakujem vám za pohostenie , a ubytovanie. Ako sa vám môžem odvďačiť?" Spýtal sa a v jeho hlase bolo cítiť radosť . " Nemusíte sa mi odvďačovať , dlho som nemala spoločnosť Aron " usmiala som sa a odkráčala som s nejako zvlášne tichým Samom. " Kto to bol? " prekvapene sa opýtal Sam . " Jeden .. rodinný známy" usmiala som sa , hoci to nebola celkom pravda ale bola to dobrá zámienka ako ho umlčať. " Ďakujem za dnešom Samuel " pozrela mu do očí a odmenila ho sladkým bozkom na líce . "Potešenie je na mojej strane " odpovedal a hneď na to dodal : " Tak teda zajtra? " spýtal sa s nádejou v hlase . "Zajtra " usmiala som sa a odišla domov .

Sadla som si na posteľ a pozerala som na kvety vo váze ktoré mi tak ráno dala Marylin. Podišla som ku pozlátenému zrkadlu a sňala dole náhrdelník aj prsteň. Hoci to bolo riskantné aspoň raz som sa chcela pohybovať po dome opäť ako človek . Aj keď viem že to už nikdy nebude opäť možné.