Chlapec menom Mikael Johnson a Ela Rubid sa prechádzali v lese a vyzerali takmer ako dokonalý symetrický párik , keby som do toho nezasiahla samozrejme ja. Mikael a Ela po sebe vždy pokukovali a teraz , sa zdá , že rodičia im konečne povolili sa stretávať . Obaja totiž proti rodičovskému slovu, nezmohli nič .
Počula som že Mikael a Ela onedlho budú tvoriť manželský pár. Ela sa schovála za stromami a Mikael ju naháňal. Aké romantické.
Sledovala som ich a Aaron ma sledoval ako sa zakrádam za Mikaelom . V jemných mušelínových šatách som vyzerala priam neodolateľne . A Mikael ..Mikael mal byť môj snúbenec . Ako inak odmietla som ,hoci sa mi vždy potajme tak trochu páčil. "Mikael " usmiala som sa tak silene ale zároveň sladko , že som ani nevedela , že taká kombinácia je možná. Ela sa pomedzitým niekam schovala čo mi vlastne len hralo do karát. "Catherine Donovan ?" Prekvapenie v jeho hlase sa nedalo utajiť. " Ja a jedine ja " odvetila som potmehútsky ale potichu aby to zachytili len Mikaelove uši . " Teba som nevidel ... odkedy sa zrušili naše zásnuby. " hlesol smutne , ale potom sa predsalen usmial . V diaľke som počula kroky a praskanie vetvičiek z čoho som usúdila že je buď Ela alebo Aaron. " Počula som že si zasnúbený Mikael " povedala som pohotovo . " Áno , o týždeň je svadba. Doteraz tu bola Ela, kam sa len podela? " obzrel sa okolo seba a ja som využila príležitosť. "Mikael , nekrič " odvetila som pokojne a pozrela mu do očí. Zahrzyzla som sa mu do krku akoby do jablka. Sladké a čerstvé . Odtrhla som sa od neho a povedala : " Nič si nebudeš pamätať , choď ! " rozkázala som Mikael bez slova odišiel a ja som počula malinký potlesk . Obzriem sa a za mnou Aaron celý od krvi s Elou na rukách. " Čo si to spravil?! Toľko koľko potrebuješ , nie koľko chceš ! "
Hnev zo mňa priam kričal. " Presne toľko potrebujem " povedal rozhodným tónom .
Zahryzla som si do zápästia tak že sa vytvorila rana cez ktorú vytekali malé cícerky krvi. Pritlačila som jej ich k ústam a hneď sa jej vrátil rumenec na tvár . Po chvíli zaklipkala očami a postavila sa z trávy. Obzerala sa akoby to bol sen a pomaly, pokojne odkráčala. " Si vážne hlúpy?" Vynadala som Aaronovi cestou domov. Neudržala som sa a strelila mu facku. "Nezabíjame . Nie keď to nie je nevyhnutné" odvetila som a nemala som chuť ďalej byť s Aaronom. " Pre dnes končíme " hlesla som tak rýchlo , že kým stihol niečo povedať , už som tam nebola.
Maj sa Aaron. Pomyslela som si a ďalšie dni prebiehali pokojne.
⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫⚫
0 9 dní neskôr .
Na vchodové dvere niekto zabúchal tak silno, že div z pántov nevypadli. Stál v nich Sam zvierajúc za krk Aarona. "Zabil mi slúžku" precedil cez zuby. Pozrela som na ňho plná sklamania ale v tom mi doplo.
" Poďte dnu " zašepkala som a zavrela vchodové dvere. Obaja vošli a ja som sa vybrala do kuchyne. Sam , stále zvierajúc Aarona ma nasledoval . Vytiahla som malú fľaštičku , plnú priesvitnej tekutiny , vzala šálku čaju , ktorý uvarila Mary a naliala do nej obsah fľaštičky. Sam pochopil o čo mi šlo. Chytil Aarona za krk a ja som mu obsah šálky vliala do hrdla. Začal sa dusiť a vypľúval čaj všade okolo. Svoju bielu košeľu mal mokrú a všade kde mal vodu , bola spálená škrvna na koži. Železník. "Chceš ma zabiť Catherine ?!" Precedil nenávistne cez zuby Aaron. "Chcem ti dať príučku" fľochla som na Aarona. Sam ho pustil a on z rachotom spadol na cedrové drevo . "Toľko koľko potrebuješ , nie toľko koľko chceš . Čk na tom nerozumieš?!? " Tresla som do steny až tak silno že sa v stene spravila diera. Aaron ma už začínal štvať. Ale to teraz nebolo podstatné. Podstatné bolo že sme museli nájsť vraha. A my sme ho ešte nenašli.
