Barmanka Lily práve kráčala po ulici a ťahala z nej aróma piva a whisky. Bol krásny obrovský spln ktorý nedal veľa obyvateľom od svojho žiarenia spať
Spievala si pesníčky a tancovala a krčahy s pivom ktoré držala v ruke vylievali svoj obsah. Vtom začula vrčnie z kríkov , mikla sa no opitá a napoly už nevnímajúca kráčala a spievala ďalej.
Sam bol práve vo svojej stajni a hladkal svojho koňa Musket keď začul hrozitánsky krik. V mihu oka bol na mieste činu. Telo Barmanky bolo roztrhané na kusky , zakrvavená tvár mala v očiach vystrašený výraz dýchajúcej smrti ktorá ju práve teraz dostala. Nemohol jej pomôcť. V tom vyšiel strážnik a zakričal : " Sam Dawton si to ty? " chvíľu žmúril do šera až rozoznal siluetu ženy ktorá stojí vedľa lesa. Rozbehol sa za ňou ale tieň už zmizol. "No tak Sam , poď pomôž mi ju chytiť !" Zakričal na ňho ale aj tak už bolo prineskoro.
Catherine sa ráno zobudila na hlasitý štebot vtákov , ktorý sa niesol v znamení jari. Jarný ples sa nebezpečne rýchlo približoval a ona si musela vybrať šaty. Pozrela sa na svoj stolík že si pripnem náhrdelník a navlečiem prsteň ale ani jeden z nich tam nebol . " Marylin!!!!!!!!!!!! " zakričala som . Marylin pribehla tak rýchlo že som cítila vánok keď zabrzdila. " Marylin nevieš kde je môj prsteň a náhrdelník?!" Pozrela som sa na ňu hnusne ako to len šlo. Mary sa na mňa usmiala a povedala " Dala som vám ho vyčistiť. Myslela som že ho chcete dať vyčistiť. Odpuste mi prosím moje činy " zhrozene sa na mňa pozrela a sklonila hlavu. " Kedy príde ? " spýtala som sa mierne pozdráždene ale nakoniec som sa usmiala lebo som videla že sa veľmi trápi. " Dnes večer , by ho mal zlatník vrátiť" Poslala som ju spraviť mi čaj a ja som so zatiaľ ľahla na posteľ. Nemohla som výjsť prakticky z domu , takže som kázala Mary doniesť mi Shakespeara lebo predtým než som bola upír , čítala som si z neho každý večer . Po hodine študovania niekto zazvonil . Aron . " Nechceli by ste sa ísť prejsť ? " spýtal sa a zapozeral sa zataiľ do domu. " aaaa... Radšej nie , nechcete ísť dnu? " spýtala som sa s nádejou v hlase. " Tak dobre ... prečo je všade zastreté ? " to bola trápna otázka . " Som alergická na slnko .." klamala som ale tak čo sa dalo robiť . Od hladu som umierala ale ovládala som sa.. hlavne nádych výdych . " Máte krásny dom sleča Catherine " obzeral sa všade vôkol , vošiel do hlavnej obývacej izby ktorá bola zariadená v najnovšom a najmodernejšom štýle. Pozrel sa na krb kde vysel erb nášho rodu v jtorom boli zapichnuté dva meče. " mhhh " silene som sa usmiala a bolesť ktorú spôsoboval môj hlad som už držala na uzde len tak tak. Opela som sa o stenu a chytila sa za brucho. Aron sa otočil , pribehol ku mne a spýtal sa : " Ste vporiadku Catherine ? " umierala som. Príde ešte bližšie a ja z neho vysajem dušu. Nemohla som. Pozrela som na ňho , zrenice sa mi rozšírili a oči mi sčervenali. Preľaknuto odskočil a ja som sa neudržala . Cítila som ako mu ostrými rezákmi zarezávala do mäkkej kože na krku. Najskôr pomaly , ale potom prudko a ostro. Zastonal ale ja som ho pritlačila o stenu a pokračovala. Do hrdla sa mi vlievali najkôr malé dúšky ale potom priam logy sladkej krvi . Odtrhla som sa od neho , pozrela mu do očí a zašepkala : " Nič z toho sa nikdy nestalo , omdlel si , ja som ťa našla , prebudíš sa na mojom gauči. " chvíľu na mňa pozeral , odstúpil a v momente ako opitý odpadol na gauč. Za 15 minút som už počula kroky v obývacej izbe :
" Haló?" Ozvalo sa celým domom.
" ach.. Tu som Aron" zakričala som z kuchyne. " Dnes som dala služobníctvu voľno a Marylin odišla na bylinky , robím čaj " Otvorila som skrinky s železníkom a nakvapkala pár kvapiek do jeho šálky. Len ore istotu ( aby som nemala chuť ho ovládnuť ) . Podala som mu šálku a usmial sa na mňa. "No asi už pôjdem " hlesol Aron a chytil sa kľučky. Okamžite som sa postavila tak aby ma nezachytilo svetlo hoci sa už stmievalo . " Dobrú noc Catherine" pozdravil sa a odišiel. Asi za 5 minút vyšla Marylin vchodovými dvermi a niesla moje šperky. S radosťou som ich vzala a už nikdy , nikdy som nechcela ich dať dole. ( premňa zamňa nech to stojí aj ľudskosť ) . Večer mal prísť Sam na večeru .
Marylin porozkladala na stole starožitný obrus , najdrahši porcelam a vázu čerstvo narezaných kvetov. Marylin upiekla aj koláč , ktorý som jedávala ako malá ( naozaj šikovné dievča toto) . Keď sam prišiel , Mary ho usadila za stôl , naliala nám čaj aj víno, doniesla pečienku ( hoci ani jeden z nás sa z toho nenasýtil ) . " Tak na nás " Sam zdvihol pohár s vínom a usmial sa . " Na nás " hlesla som a odpila si z vína. V tom ma zachvátila hrozná bolesť. Železník. Vypľula som víno a zaprskala tak celý obrus . Sam ihneď pribehol ku mne chytil ma a v tom stála v dverách Marylin : " Je to upírka pane , ustúpte a počkajte ! Idem zavolať šerifa . Sam sa na ňu otočil mňa položil na gauč a vtedy sa k nej oremiestnil superrýchlosťou , nazlostene ju pritalčil k stene a buchol päsťou do steny , tak mocne až spravil dieru. Mary začala kričať a kým ja som sa bezmocne metala , Sam sa pozrel do Marylininých očí a povedal : Tvoja pani je upírka , nebudeš ju odsudzovať ale budeš jej naďalej pomáhať a nikomu nič neprezradíš. " Marylin zaklipkala očami a zopakovala " Nikomu nič nepoviem " Choď rýchlo nachystať posteľ. Vzal ma na ruky a položil do postele. " To prejde Catherine , neboj to prejde " pohladkal mi vlasy dal mi bozk na dobrú noc a odišiel .
Síce mi Marylin ublížila , ale ja som sa jej už nechcela zbaviť. Prvý krat čo moje dychtivá myseľ , nepriniesla novú obeť.
Dúfam že sa vám dnešná časť páčila nezabudnite na ☆ a Follow.
Catherine♡
