Po prechádzke som sa vrátila do hlavného domu , kde ma na verande čakala Mary. "Hľadal vás Sam " odpovedala s miernym náznakom úsmevu . " Vážne ? Kedy tu bol? " opýtala som sa pretože od tej menšej nehody s Mary a so železníkom som sa rozhodla že sa s ním chvíľu nebudem stýkať. Práve preto ma to tak prekvapilo. Ale na počudovanie som bola rada , aspoň ma odvedie od nepríjemných myšlienok. " Áno , slečna Catherine, povedal že príde o 1 , chce s vami prebrať niečo dôležité. " Lišiacky sa usmiala a v očiach sa jej objavila iskra. Niekedy si dovoľuje až príliž ale čo už. Presne o 1 prišiel Sam. Prišiel na krásnom koči , v obleku ktorý som na ňom ešte nevidela. "Slečna Catherine " oslovil ma a pobozkal mi ruku. Zachichotala som sa pretože sme sa hrali na niečo čo sme boli , ale nemuseli sme byť. Posadili sme sa do koča a prešli sme mestom ako nič. Zrazu sme prišli k domu ktorý som ako malá obdivovala. Všade vôkol boli mohutné , vyrastené platany . Hádala by som im aj 200 rokov . Zrazu sa na dome otvorili dvere a vyšiel z nich sluha a za ním chlapec s čiernymi vlasmi a krásnymi očami , bol vyšportovaný lebo som videla že jeho oblek sa dokonale obopína na jeho telo. Sluha mi pomohol z koča a za mnou vyšiel Sam. "Teraz sa už ani nečudujem Samuel , prečo si o nej tak rozprával. " Naširoko sa na mňa usmial a ja som v okamžiku mala na tvári rumenec. "Jacob Dawton , Samuelov starší brat.Vy musíte byť Catherine Donovanová " oči mu zaiskrili . " Len Catherine " opätovne som sa usmiala. Nedalo sa mu odolať . Na Samovi bolo vidieť isté náznaky nepokoja , a teraz sa možno nečudujem prečo sa tak obšmietal okolo témy : môj brat.
Jacob ma pozval dnu a Sam a ja sme ho nasledovali. Obaja boli veľmi galantný a milý . Sam rozkázal sluhom aby priniesli whisky. V tom Sama niekde odvolali pretože nastali komplikácie a tak mi Jacob nastavil ruku , a ja som sa do ňho zavesila. Poukazoval mi celú záhradu , ale najviac sa mi páčilo jazierko vôkol ktorého boli postavené malé lavičky. Všade okolo záhrad sa týčil buď les alebo aspoň lúka a pasienky pre kone. "Dúfam že sa vám tu páči Catherine " spýtal sa , ale on sám už poznal odpoveď. " Samozrejme že sa mi tu páči , akoby nie keď to tu vyzerá ako kúsok neba na zemi. " odvetila som s radosťou v hlase , možno trochu väčšou akou som vlastne chcela. Prechádzali sme sa okolo jazierka a pomedzi stromy keď zrazu sme začuli dupot. Obaja sme sa otočili a na svojom koni Musket ktorého som videla už v deň keď sme sa zoznámili viedol Sam. " Nezajazdíme si ? " pozrel na mňa a ponohol mi do sedla. Obopla som ho rukami a povedal :" Kam to bude, krásna slečna ? " Pozrela som na Jacoba a akoby jeho oči hovorili len choďte . A tak Sam popoženul Musket a my sme už cválali s vetrom o preteky. " Páči sa ti tu? " Spýtal sa s ľahkosþou v hlase . " Samozrejme že sa mi tu páči , orečo si ma sem nezobral skôr ?" Spýtala som sa s nádejou v hlase " Dobre poznáš odpoveď " Poznamenal smutne a trochu mu to pokazilo náladu. Preháňali sme sa po lúke keď v tom oproti nám beží ešte krajší kôň , hádam že Lipican. No tak 3 krát hádajme komu patril kôň? Jacobovi. Áno presne tak. Keď k nám prišiel bližšie asi si všimol ako sa dívam na koňa a povedal : To je Lanzelott a zamerial na mňa uprený pohľad. Sam si asi všimol ako na mňa hľadí a preto otočil Musket a cválal za nami . Zastali sme na krásnej lúke , kvety tu siahali až po pás , v tom som sa ošuchla o niečo čo mi spálilo kožu. Železník. Odtiahla som sa a zahrešila som . " Dopekla , čo tu robí tá hnusná rastlina ? " Už ju nechcem vidieť. Nikdy . Obaja pribehli ku mne a Jacob začal: "Otec sa tak trochu nezmieril s tým že sme upíri , a keď to zistil vysadil všade okolo domu železník. Aby sme nemohli prísť. Vtedy sa železník pridával do všetkého. Keby sme neodišli preč z mesta, umreli by sme hladom. A pretože kôli útokom si ľudia odtrhávali železník odtiaľto, takmer všetok bol vytrhaný. Trvalo to ale takmer 50 rokov. A stále tu je . Musíme ho tu mať ale posadený , aby nevznikli voči nám nejaké ... obvinenia. " Pozrel na mňa a smutne sa usmial. V očiach mu bolo vidieť žiaľ. Už som nemala chuť sa trápiť preto som sa rozutekala a sadla si na Lanzelotta a utekala. " Chyťte ma ak to dokážete " zakričala som na nich. Bez váhania sa rozbehli k Musket , ale keďže bol len jeden kôň jeden musel utekať po svojich. Chlapci sa aj tak vynašli. Obaja sedeli na Musket a už už ma chceli dobehnúť. Našťastie moje reakcie boli rýchlejšie a preto som sa ukryla v lese. Lanzelotta som rýchlo priviazala o strom , otočila som sa že začnem utekať , keď v tom sa mi naskytoľ otrasný pohľad. Bezvládne tam ležalo telo Lauri Vencelovej. Nad telom stál obrovský čierny vlk . Keď ma zbadal svoje hnedo-zlaté oči uprel na mňa a z úst mu spadla Laurina ruka. Nechutné. V tom dobehol Jacob a Sam , najskôr nechápavo pozerali na môj zdesený výraz ale keď zbadali Lauru , mali dokonca ešte horší. Vlk sa vtedy rozutekal a ušiel. Toto som nemala vidieť. Jacob ihneď skočil na Lanzelotta a cválal za šerifom. Sam ma objal okolo pliec a ja som sa rozplakala . Hoci som smrť prinášala aj ja , nikdy nie takto násilne a kruto.
