Po 2 týždňoch v luxusnej rezidencii som sa pomaly ale isto menila na cvoka . Stále to isté . Biliard,jazdenie na koňoch, karty, prechádzky . Hoci u žien je to vždy tak trochu rebelstvo hrať karty ( nie ako dnešná doba ) . Sam a Jacob boli stále preč , takže som väčšinu času trávila s Aaronom . Síce som tu 2 týždne ale ten dom je tak veľký že zďaleka som nevidela všetky miestnosti . Aaron zostal vo veľkom salóne prepojeným s knižnicou a postupne čítal všetky Shakespearove sonety a hry . Nechce sa mi veriť že s človekom ( alebo skorej s upírom ) ktorý sa ma ešte pred necelým mesiacom chystal zabiť budem teraz v kľude sedieť v salóne a čítať knihy , hľadajúc dôkazy . Sam a Jacob sa doma ukazovali iba zriedka a nechceli rozoberať čo sa deje . Nejak mi to neprekážalo , aj keď tieto dni sa ťahali pomalšie ako slimák .
🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅🔅
O 3 hodiny neskôr
"Aaron .. Aaron ! " zakričala som z plného hrdla . Nebolo treba čakať ihneď som cítila slabý závan vetra . " Volala si ma ? " Potmehúcky sa usmial . Asi sa mu jeho nová existencia začínala páčiť , hoci to priznal len zriedka . " Sam a Jacob sa ešte nevrátili ?" Pozrela som na ňho so smutným výrazom . Ich spoločnosť mi síce nechýbala , zato ich žarty a humor áno . Zvláštne však ? "Catherine bola by si prvá pri dverách keby si čo už len z kilometra počula dupotať ich kone ." Zaškeril sa . Chlapec má recht . " Vieš že to tak nie je ." Klamala som . "Tak čo .. Nedáme karty ?" Pozrel na mňa a čakal jednoznačné áno . "Dnes nie Aaron , idem sa prejsť ." Povedala som a vybrala sa k dverám . Nestihla som však ani žmurknúť a stál v nich on zvierajúc kľučku. " A čo tak doprovod ?" Hlesol a čakal na odpoveď. " Hm.. Prečo nie ?" Asi už zabudol na našu malu výmenu názorov. "Poď , a žiadne otázky " rozkázal . "Kam ma to ťaháš?" Uškrnula som sa ale nechala som sa viesť . " Ty asi nerozumieš vete : žiadne otázky , alebo áno ? " mal recht . Po 15 minútach chôdze sme sa dostali na krásnu lesnú cestičku krorá viedla k obrovskému kaňonu . Nádherné ." Aj ja si to myslím. " počkať.. Ako si vedel že ... Čo si myslím ?" Zmätene som na ňho pozrela . " Paaani . Ty teda veľa o sebe nevieš . A to jestvuješ dlhšie jak ja . "
"No tak mi to láskavo vysvetli." Zatiahla som až s príliš južanským prízvukom. " Hah. Ty si ma stvorila .. Defakto. A preto som na teba naviazaný myšlienkami . Aj ty to zvládneš ." Počkať .. Tak sa môžeme rozprávať bez toho aby som čokoľvek povedala ? Skvelé . " No fajn...:)" zvyšok poobedia sme strávili ustavičným doťahovaním toho druhého a historkami z našich životov predtým než sme boli upíri . Okolo 8 večer sme sa pobrali späť . " No to nieee ... Naozaj si rodičom ziedol všetku čokoládu , tak že keď bol večierok tak v zákuskoch sa nič nedalo podávať? To je sila ." Zasmiala som sa ale Aaronovi skamenela tvár. "Čo j..?" Ani som nestihla dopovedať a Asron ma rýchlym gestom umlčal .Z diaľky bol vidieť náš dom. "BUĎ TICHO A POČÚVAJ ." pustil mi rukou ústa a zapozerala som sa na dom . " Kde sú?!?" Počula som naštvaný hlas Sama . " Nájdem ju a zabijem ju . Len to ." Naštvane bolo počuť zvuky z domu ako sa prevaľuje nábytok . " Aaron jej určite pomohol . Stavím sa !" Stale sa ale ozýval iba Sam . Cúvla som o pár krokov . " Čo spravíme Aaron?" Šepla som . " Aaron ?" Otočila som sa a zrazu ma niečo chytilo a viac si už nepamätam. Viem že som iba videla Aarona behmocne ležať na zemi.
