Posledné 2 dni pred dolapením monštra som ja , Aaron , Sam a Jacob nemohli poriadne spať. Stále sme mali chuť niečo vylepšiť. Aaron nás zaviedol do jaskyne v ktorej boli prikované reťaze a zámky. Ako neskoršie vysvetlil, ukázalo sa že sa tu pohybuje dlhšie než sa zdá . Očividne to všetko chcel použiť na nás , ale aj tak by to teraz bola zrada. Tesne k večeru som sa vybrala loviť do lesa. Skúšala som trpkasté chute rôznych druhov krvi od rôznych zvierat . Veverice a lane sa ma však "lákali" najviac. Keď zvieratá , tak najlepšie nie ? Stála som prikrčená za stromom pripravená dolapiť korisť ktorá aleb bezmocne skackala a zakuskávala sa do šišky. Razom boli do nej zapustené moje zuby. Veverička si chvíľu mykala , no ochvíľu jej telo ochablo . Vtom spoza chrbta som započula známi hlas. "Tak to už aj ty? " neveriacky sa spýtalo dievča. Otočila som sa pripravená zabiť svedka alebo aspoň vymazať pamäť. Dahlia. A krucinál . "Nie je to tak ako to vyzerá " hlesla som , hoci to bola najväčšia blbosť ktorú som mohla povedať. Adi som vyzerala komicky v zakrvavených šatách a s vevericou v ruke. Určite áno ."Vážne? " uškrnula sa Dahlia . "A čo potom robíš ? Zhánaš si kožuch? Ak už tak radšej skús líšku" zasmiala sa a víťazoslávne sa otočila. " Nikomu ani muk" stála som rovno predňou a snažila sa ju zhyonotizovať. " Prosím .. ľudia by nemohli zistiť že tá Catherine Donovan ktorej otec viedol útoky na upírov je sama upír však ?"
Zarazene som na ňu hľadela. Nie preto že vedela o mojej upírskej existencií ale kôli tomu čo povedala o mojom otcovi. " Môj otec nebol niaky lovec upírov !" Vybuchla som . Všetko dobré vo mne v tej chvíli zmizlo. " A kto vlastne si ?!" Nenávistne som precedila cez zuby . " Som tá na ktorú vediete útok , tá ktorá straší a zbiera ľudské duše a trhá ich telá na kúsky , som to predčím sa skrývate a nevychádzate po nociach von . " Dahlia?? Tak predsa ! Dôkazy šli presne proti ne! Musí to byť ona. A teraz sa priznala takže mám ju v hrsti.
" Toto je tvoj hrob " odpovedala som so širokým úsmevom na tvári .
"Alebo skôr tvoj"pokojne odvedila Dahlia. "Teraz viem tvoje tajomstvo ... dokážem ťq zničiť. " odvetila . Stále mala na tvári ten lišiacky úsmev. "Jedine ... "zarazila sa. "Ak by si mi dala mesačný kameň. " nadhodila plecami a spravila otočku. Divné to dievča. "O čom to melieš ? Aký kameň? " Stála som tam ako solný stĺp. "Denníky tvojho otca . Tie ktoré má v kancelárií . Niekde v dome sa nachádza ten kameň , nájdi ho a prines mi ho ! " dala si ruky vbok, a ja som myslela že jej vytrhnem hrtan . "Prečo by som mala robiť to čo povieš ty kreatúra? " fakt som sa naštvala. " Tvoj otec to písal v denníku obalenom v koži. Koža vlkodlaka. "
" A čo keď to nedododržím?" Zrevala som pretože mi už dochádzala trpezlivosť. " Tak tých ktorých máš rada už dlho vidieť nebudeš . Radím ti nájdi ho a ja odídem z mesta. "
♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣♣
Dorazila som domov a hneď som vbehla do otcovej kancelárie. Prehľadávala som poličky s knihami a vysypávala ich , takže všade kam ste sa pozreli bolo more kníh.
Otcova kancelária už pomaly vyzerala ako smetisko , nie to ešte kancelária bohatého človeka. Unavena som sa zvalila na kôpku listov a v tom mi na nos pristál drobný papierik. 73916 . " 73916? " čudovala som sa . Vstala som , oprášila som si šaty a podišla ku stene. Zaklopala som . Nič . Posunula som sa o kúsok a znovu som zaklopala. Tentoraz sa však ozvala dutosť stien. Obraz . Matkyn portrét sa vynímal nad drobným stolíkom a matka na obraze vyzerala lepšie ako anglická kráľovná. Sňala som obraz zo steny a za ním sa zobrazila polička s očíslovanými tabuľkami. 73916 . Klik . Polička sa zrazu odhrnula a vnútri boli poukladané knihy , vrátane jednej obalenej vo vlkodlačej koži. Otcove denníky!! To je to o čom rozprávala Dahlia! Vybrala som ju , odomkla som malým kľúčikom ktorý mal otec vždy na stole. Ako som tak listovala knihou objavila som niečo zaujímavé .
Mesačný kámeň
Dostal sa mi do rúk od jedného Taliánskeho obchodníka menom Georgie LeFreu. Napočudovanie jeho meno znelo viac francúzky než taliánsky. Tento kameň bol veľmi mocný. Pre dobro moje a dobro všetkých ostatných som musel kameň schovať . Pre dobro Catherine Sarah Donovanovej. Mojej dcéry.
Pod odstavčekom bola napísaný veršík :
Trikrát skoč
Raz otoč .
Zaklop na drevo .
Stoj ako peň.
Nehni sa .
Kvapka na čelo.
Dvere sa otvárajú.
Tak toto bolo veľmi ... poetické . Zasmiala som sa. Ale čo ak tým otec myslel nejakú hádanku ?
✴✴✴✴✴✴✴✴✴✴✴✴✴✴✴
Ešte ten večer som sa bola prejsť k našej fontáne. Smutne som hľadela na hmýriacu sa vodu a hádzala do nej kamienky. Spomínala som na otca a na jeho žarty. Na fontánke bol rodinný erb. Na fontánke stál malý anjelik. Prechádzala som lrstom pro mramore keď v tom sa anjel pohol. Trikrát sa otočil a vtom zmizol do fontány. Vnútri vo fotnáne sa spravila diera . Dvere ! Vošla som dnu a snažila sa potiahnuť za kľučku ale bola zaseknutá. Hmm.. ako to len otvoriť ? Postavila som sa dozstredu chodby na najkrajšiu mramorovú kachličku a vtedy mi to zaplo.
" Trikrát skoč " ako som to povedala a skočila na kachličku v chodbe sa spravili diery v podlahe.
"Raz otoč " otočila som sa a anjelik vystúpil znova na fontánu .
"Zaklop na drevo" zaklopala som a zrazu vystrelil šíp napustený jedom tesno predomňa.
"Stoj ako peň " zastala som a bála som sa dýchať. zrazu sa prepadla celá podlaha a ja som stála na zdobenej kachličke.
"Nehni sa" vtom sa z kachličiek stala opäť podlaha.
"Kvapka na čelo" a z anjela začala tiecť voda. Mala som úplne mokré šaty keď v tom som z posledných síl zašepkala :
"Dvere sa otvárajú" ako som to dopovedala všetka voda sa vyplavila a ja som celá premočená opäť stála na zemi. Dvere z mramoru sa otvorili. A za nimi bola šperkovnica mojej mamy. Otvorila som v nej a vnútri kameň . Jakživ som taký nevidela. To musí byť on! Dvere sa zrazu začali zatvárať. Vybehla som von ale šaty sa mi zachytili do dverí. Aspoň že ho mám. Nadšene som utekala späť a Mary som kázala aby nepustila dnu ani bratov Dawtonovcov ani Aarona. Zavrela som sa vo svojej izbe a prezerala si šperkovnicu. Vrátila som sa pre denník a čítala ďalej.
Upír
Najhoršie stvorenie aké môže existovať. Neexistuje väčšia zrada ako sa ním stať.
Tieto krvilačné beštie už dosť ohrozovali moju rodinu. Catherine sa nikdy nesmie dozvedieť príčinu smrti jej matky. Zabil som ju pre dobro Catherine. Povedal som svojej princeznej že jej matka zomrela pri pôrode. Ale nie. Zabil som ju ja. Aby som ju ochránil . Tá beštia vtedy vraždila všetkých v dedine a na mojom statku. Nedopustím aby sa niečo také stalo ! Nikdy viac.
Zdá sa že prinášanie smrti mám v krvi.
Nie len inštinktívne
