Mors occuret vobis omnia .
Čítala som na anjelskej soche vedľa Dawtonského domu. K tejto situácii sa to aj hodilo. Smrť stretne vás všetkých. Pravda.
●○●○●○●○●○●○●○●○●○●○●○●○●○●○●
O 10 dní neskôr.
Nastal ten deň. Deň Jarného plesu.
Obliekla som si na seba červené šaty a moja modrá kamea sa v nich krásne vynímala. Vlasy som si nechala rozpustené a v nich bol malý , diamantový diadém po mojej mame.
Sam pre mňa prišiel , pobozkal ma na ruku a povedal: " Vyzeráš priam božsky " pokrútila som hlavou , hoci som vedela že je to pravda. Skromnosť. :D
Koč zastavil pred domom Sama. Všimla som si že tu boli aj ostatné koče. " Nepovedal si mi že ples sa koná v tvojom dome " pozrela som s a ňho s miernym prekvapením .
"Asi som len čakal , na chvíľu kedy ti to oznámim , ale vlastne potom som si uvedomil že by to bolo dobré prekvapenie. " usmial sa a pobozkal ma na líce . Otvorili sa dvere na koči a sluha mi pomohol von . Za mňou nasledoval Sam. Zakvačila som sa mu za ruku a kráčali sme k vchodovým dverám kde nás vítal Jacob . Premerial si ma dlhým pohľadom a pobozkal ma na ruku. "Catherine , tak rád vás vidím " Pozrel na mňa a v očiach sa mu objavila iskrička radosti.
Usmiala som sa a pobozkala ho na líce. " Catherine " napomenul ma Sam. " To bol predsa priateľský " odvrkla som . " No mne priateľský nepripadal ani trochu . " Tie slová priam vypľul k bratovi. "Budem musieť zostať tu a vítať hostí , keď chceš choď sa poprechádzať po dome , veď ho poznáš " povedal Sam a už vítal s Jacobom hostí. Prekročila som prach dverí a obzerala sa. Všade boli girlandy , na každom stole bol v obrovskej sklenej mise naliaty červený punč . Pozerala som sa po miestnosti keď som zbadala Thomasa. Keď ma zbadal usmial sa vykročil smelo ku mne . " Catherine , rád vás opäť vidím " hlesol a začervenal sa.
" Aj ja vás Thomas " opätoval som mu úsmev. " Ooh a aby som nezabudol chcem vám predstaviť Dahliu Arvoitusovú - moju sestru . " Zahlásil s v tom k nemu prikráčalo dievča s tmavými vlasmi , ba až čierne ako uhoľ. Jej oči boli ako jantár - hnedozlaté kukadlá sa do vás zarývali akoby čítali vaše myšlienky , a v momente vedeli všetky vaše najtemnejšie tajomstvá . Na sebe mala oblečené tmavomodré šaty s bielou krajkou. Na ruke mala strieborný náramok na ktorom bol ako prívesok zavesený polmesiac. Všimla som si že druhú polku polmesiaca ma Thomas. Skúmavo som si ju prezrela ale keď prehovorila , okamžite som stratila obavy. "Volám sa Dahlia :) mám 17 rokov a pochádzam z Fínska . " povedala dokonalou angličtinou takmer takou dokonalou ako keby tu bývala celé tie roky a o krajine menom Fínsko nikdy nepočula. "Nechcete poukazoť dom Dahlia ? " navrhla som jej , pretože hoci som bola bohatá , nemala som veľa kamarátok. Súhlasila a otočila sa na brata a pošepkala mu : " Tavataan järven " jej oči boli však plné neistoty. Akoby cítila že nie som úplne normálna. Thomas jej odpovedal :
" Tutustu eniten Dahlia. " nevedela som o čom to džavotali ale nemala som z toho dobrý pocit. " Tak dahlia ? Nato že si z Fínska máš výbornú angličtinu " pochválila som ju , hoci keby nerozprávala predomnou po Fínsky, ani by som jej neverila.
" Moja babka pochádzala odtiaľto. Z Ameriky. Preto angličtinu ovládam tak dobre ako fínštinu " pritom sa trochu pousmiala . " Čo vás viedlo k tom aby ste sa sem z bratom prisťahovali? Nebáli ste sa útokov ktoré tu sú ? " Prekvapivo na mňa pozrela ale potom sebaisto vyhlásila : " Ja a môj brat patríme sem . Fínsko pre nás už nie je bezpečné a preto nachádzame náš pôvodný domov opäť v Amerike . Tie útoky spôsobuje nejaký mäsový vrah ale ja a môj brat sa nemáme čoho báť " Po dlhej odmlke dopovedala : "Upíri by sa však mali " vyvalila som na ňu oči . " Upíri ? Ďalšie mýtusi ktoré neexistujú " Pobavene som zatiahla tak aby zo mňa nervozita bola cítiť čo najmenej. " Prepáč Catherine , môj brat ma už čaká , rada som ťa spoznala " usmiala sa a vtedy som si všimla Thomasa postávajúceho pri jazierku.
Zvláštne.
°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•
Zvyšok večera prebiehal normálne . Až pokým sa nezačalo tancovať. Prvý tanec som tancovala so Samom. Nejako sa mi pokazila nálada po našom malom rozhovore . Sam si asi všimol že mi niečo je ale vždy sa len usmial a nič viac. Po prvom valčíku ku mne prišiel Jacob :
" Smiem prosiť ? " povedal s nádejou v očiach. Bez váhania som prijala.
" Dnes tu to mimoriadne pristane Catherine. Ste krásna " zašepkal . Začervenala som sa a asi videl že som v rozpakoch pretože hneď zmenil tému . " Dahlia a Thomas Arvoitusovci , sú zvláštni . No radil by som ti aby si sa od nich držala čo najďalej. " povedal mi zatiaľ čo sme urobili otočku . "Prečo ? " spýtala som sa s neistotou v hlase . " Pretože náš druh si na ten ich vždy musel dávať pozor. A tak to aj zostane." Odvetil a vtedy skončila skladba. Sam zatiaľ tancoval s Amy Writterovou . Jacob ma chytil za ruku a odviedol do zadnej izby , ktorá bola celá zaplnená knihami . Vybral z nej jednu a za druhú potiahol a vtedy sa otvorili dvere . Vzal ma za ruku až sme sa dostali do záhrady . Knihu položil na zem a vtedy ma pritlačil k stromu a nežne ma pobozkal . Bola som úplne vyvedená z miery . Odtisla som ho . Pretože vtedy som už nevedela či ten koho chcem je Sam alebo Jacob.
