O 8 hodín neskôr .
"Catherine ! Catherine zobuď sa! " niekto mnou silno mykal tak že skoro zo mňa dušu ( fakt som to povedala ? ) vytriasol . Sam. Vzduch ktorý bol plný dymu cez ktorý bolo ledva niečo vidieť sa teraz zahusťoval . Ťahal ma z postele z horiaceho domu . Videla som albumy plné fotiek ako horia a končia v plameňoch a menia sa len na to na čo sa všetci zmeníme postupom času . Popol . Vytrhla som sa Samovi z náručia a utekala som hore do pracovne , on len bezmocne kričal a snažil sa uhýbať padajúcim trámom . Schmatla som fotku zo stola na ktorej som bola ja ako 9 ročná a môj ocko . Lenže v rámiku boli dve fotky . Na jednej z nich bola aj moja mama . Iris .
Spamätala som sa z nostalgickej chvíle a trielila míľovými krokmi von . Marylin stála von a dva koče v ktorých bol Aaron a Jacob boli pripravné odísť . Naskočila som obratne k Jacobovi . Sam nasadol do koča k Aaronovi a Marylin . "Čo sa stalo ? " vykoktala som po chvíli . Dívala som sa už len z diaľky na dom v ktorom som vyrastala , a ktorý je v plameňoch . "Niekto nás prezradil " odvetil Jacob s jasným nepokojom v tvári . Sprisahanecky mi pozrel do očí a pomaly zašepkal. : " Catherine povezd mi prosím ... Nebola si to ty .. Však nie ... ?" Jeho oči ma prepichovali ako ihlice . "Nie .." Zatiahla som . Dahlia . Stretnem ju a dievča sa nedožije rána . Kým som si premietala všetky možnosti ako by som sa zbavila Dahlie , Jacob nervózne klepkal topánkou . Mal na to právo hoci som stále dúfala že to čo sa práve stalo sa nestalo . Pripradala som si ako zradkyňa , čo som aj bola . Prehnitá , zúfalá , skazená .... Plakala som . Jacob si ma jemne privinul na hruď . Hlavu som si oprela o jeho rameno a on ma utišoval . "Catherine...nemôžeš za to nie je to tvoja chyba . Prisahám ti že nájdem toho kto to spravil a vlastnoručne ho zabijem. " po týchto slovách ťažkých ako olovo som začala plakať ešte viac . Na zvyšok si už nepamätám pretože som zaspala . Zobudilo ma až ranné slnko a hlas Jacoba šepkajúci mi do ucha : "Sme tu Catherine "
No faaaaaajn .. Ďalší nový dom a ďalšia nová identita? Naozaj ? Ako to teraz vlastne bude ? Čo sa vlastne bude diať ďalej ? Pomstu na Dahliu som musela odložiť , aspoň dočasne .
Vystúpila som z koča a porozhliadla sa . Krásne panstvo obklopovali akre záhrad v ktorých sa dalo skrývať a šantiť . Stálo mi ale toto za to ? Jacob sa na mňa pozrel a chytil ma za ruku . Odtiahla som ju pretože som nemala náladu počúvať ďalšie kecy o tom že to nebola moja chyba . ( samozrejme že bola )
⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜
Keď som sa prechádzala po dome plného dubového dreva a krásneho zamatu ktorý mi až silno pripomínal môj , zastavil ma pohľad Aarona sediaceho v kresle , ktorý tu na mňa pravdepodobne čakal . Odvrátila som pohľad pretože jeho očiam neujde ani zlomok smútku či negatívnej emócie . Prechádzala som prstami po zaprášenej knihe ( pravdepodobne nejakej z tisícok nudných beletrii ) " Pekne zinscenované divadlo Katarína " jeho oči sa do mňa zabodávali ako nože . " O čom to tu hovoríš ?" Zatiahla som hoci to znelo falošne a hrane . " Vieš o čom tu hovorím , veľmi ,veľmi , veľmi dobre vieš ." Usmial sa no bolo poznať , že jeho úsmev má ľadový podtón . " Toto všetko je tvoja chyba " odvrkol . " Nechcela som nás zničiť ! " povedala som ráznejšie než som vôbec chcela . " Obnoviť susedské vzťahy si asi tiež nechcela ." Pozrel na mňa a v momente bol pri mne zvierajúc mi zápästie . " Tak čo si chcela Katherine Sarah Donovanová ?! " odkiaľ pozná moje stredné meno ? "Zabila by vás keby som to nespravila . Zabila by všetkých ." Hlesla som a do očí sa mi tisli slzy .
Aaron zmraštil čelo a nadvihol mi bradu . " Je to naozaj tak ako to vravíš ?" Sprisahanecky na mňa pozrel . " Presne tak .. " Tento rozhovor ma už začínal unavovať . " Dobre ... Verím ti . Ale je ti jasné že ako náhle sa to dozvie Sam alebo Jacob oboch nás zabijú ?" Odvrkol . Nie odvrkol , priam to vypľul . " Je mi to jasné , preto mi musíš pomôcť . A nesmieš im to povedať ." Zahľadela som sa mu do očí . " Povedať čo ???" Ozval sa zrazu Sam poboku s Jacobom . " Povedať .. Že v záhrade vyrástol aj platan . Ten strom čo máš tak rád ." Dokončil vetu Aaron . Ufff vďakabohu . "Nechcete sa predsalen najesť Catherine ? " Nenazdajky sa spýtal Jacob."
"Radi pôjdeme " odvetila som medovým hláskom a potiahla Aarona za rukáv . Tak možno nebude zlý spoločník .
⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜⚜
Po večeri som sa vytratila von . Luna sa zaobľovala a čímsi mi pripomínala domov .
Achhhh . Ako mi len chýba môj dom . A spomienky . Odteraz som bola vyhnanec , dievča od nikiaľ . Filozofické otázky typu : ako je možné to čo si práve povedala nechajme na neskôr . Aaron vyšiel za mnou na záhradu . Pamätám si keď sme sa spoznali. Tak mooooooment to vtedy nebola náhoda . Čo všetko sa ešte dozviem ? Že Dahlia bola hnusná zradkyňa ? Môj otec lovec príšer a upírov a stretnutie z Aaronom nebola náhoda ? Už len čakám kedy mi Jacob alebo Sam oznámia že v skutočnosti sa volajú Tom a Jerry . Skryla som sa za kríky a pozorovala ako sa Aaron zmätene obzerá vôkol seba . Chýba mi domov , chýba mi otec a moja rodina . Chýbajú mi normálne dni , keď som bola človek . Chýba mi Sebastián . Asi mi predsalen chcel dobre . Hoci mi to skôr prinieslo skazu než úžitok .
