Crown of the fallen (Korekcia)

Prológ

   Bola to najjasnejšia noc za posledných pár mesiacov, akoby samotná Luna prikázala svojim najvernejším služobníkom, prizerať sa každej nekalosti, ktorá sa môže odohrať medzi múrmi kráľovského mesta, aj za ligotavou, nehybnou vrstvou čiernej vody, kde v zákryte mocných, stáročia starých kmeňov plával malý, takmer zabudnutý ostrov. 

   A práve tam stála o nebezpečne naklonený strom, opretá osoba v plášti z nepremokavej látky a s rukami prekríženými na hrudi netrpezlivo pozerala na poskakujúce svetielka na hradbách. Aj napriek tomu, že pôsobila bezducho a stratene vo vlastných myšlienkach, vnímala každý šelest vetru, ktorú jej pobozkal pokožku, každý nádych vtákov, šuchoriacich si perie v korunách stromov, aj tiché, takmer nečujné kroky, ktoré sa náhle ozvali za jej chrbtom. 

   ,,Myslíš, že nadíde ten správny čas?" hlas, ktorý jej rozvibroval ušné bubienky bol ľahký a zaznel ako voda dopadajúce na kamene.

   ,,Určite áno," odvetila mu ľudská žena, ukrývajúca svoju tvár pod kapucňou, lenivo, keď na neho vrhla jediný, blýskavý pohľad ponad plece. 

   ,,Vieš, chcel som ti len povedať, že... no, vďačíme ti za veľa, napriek tomu, že nie si..."

   ,,Elf?" zasmiala, ten zvuk bol natoľko kovový a zvierací, že muž o krok ustúpil. ,,Neber to ako prekážku, priateľ, váš kráľ veľmi dobre vie prečo sa so mnou spojil, a môj zase, že mi nemal nikdy veriť." 

   Cudzinec v ľudskom svete váhavo prikývol, oči ale nedokázal odtrhnúť od jej krásnej tváre bez akéhokoľvek výrazu, aj napriek tomu, že ho jej spoločnosť desila a chcel sa čo najskôr stratiť medzi stromami. 

,,Choď," zavelila nakoniec ľahostajne, akoby ona bola tá, ktorá vládne nad kráľovstvom. ,,Odkáž svojmu pánovi, nech zadrží všetky svoje armády, kým neprídem." 

,,Mám mu odkázať ešte niečo?"

,,Áno. Povedz mu, že to bude čoskoro."