Crown of the fallen (Korekcia)

13.kapitola

   Čierny žrebec nepokojne prešľapoval, ale jeho jazdec na neho nedbal. Elfská armáda sa pomaly formovala na hlavnom nádvorí kráľovského paláca a čakala na konečný pokyn svojho kráľa. Amarellys ale mlčal, očami sa vpíjal do svojho mlčanlivého spoločníka, akoby rozkaz čakal od neho. 

   Arrestas mal konečne odhalenú tvár, zelené oči mal stratené kdesi v diaľke, ďaleko od elfského paláca, či ľudského sveta samotného. Blúdili v dávno zabudnutej minulosti. Jeho čierne brnenie, poznačené vojnou, prekrýval čierny plášť podšitý čiernou kožušinou z medveďa, napriek tomu, že len pred nedávnom elfovia oslavovali letný slnovrat. Bohovi ale nebolo teplo, niekedy si myslel, že mu v žilách koluje ľad, ktorý ho chladí aj v najväčších horúčavách. 

   ,,Je čas vyraziť?" Amarellys vetu podal ako otázku, nie ako oznam. 

   ,,Rozhodnutie je na tebe," odvetil Arrestas netrpezlivo. 

   Amarellys prikývol a kývol svojím vojakom. Boli pripravení vyraziť, nasledujúc svojho kráľa a najvyššieho boha, ktorého uznávali. Arrestov kôň nepokojne poskočil, ak by mu jeho jazdec pevne nedržal uzdu, rozcválal by sa. 

   Elfský kráľ popchol koňa a Arrestas povolil uzdu, načo obaja vyviedli vojsko cez brány. Pred večerom sa vojsko roztrúsilo v lesoch ako temnota, len preto aby sa s východom slnka opäť stretli za hranicou lesa...

   +++

   Lywellyn pomaly kráčala Strážnou vežou po boku s Calderom. Elfský kráľ si zložil brnenie, namiesto neho si nasadil len obyčajnú krúžkovú zbroj skutú v plameňoch Dračej hory. Z pliec mu splýval plášť farby červeného vína, trochu ušpinený od prachu, ktorý sadal na nádvorie. Čarodejnica v čiernom jazdeckom odeve, určenom mužskému pohlaviu, pri ňom pripomínala sedliaka. 

   ,,Nemali sme toľko strát na životoch ako som predpokladal," zatiahol Calder. ,,Je to veľkou výhodou. Nerád vidím svojich ľudí umierať. O to menej ľudskou rukou. Ale nechcel som sa s tebou zhovárať o našom druhu. Chcem počuť kam mieriš teraz." 

   ,,Dúfam, že nečakáš odpoveď," odvetila. 

   ,,Čakám. Inak by som sa nepýtal. Ale netráp sa. Je mi to viac ako jasné," naklonil sa k nej a stíšil hlas: ,,Chceš zabiť ľudského kráľa." 

   Lywellyn na sebe nedala poznať ohúrenie z jeho zistenia. Calder nebol hlúpy, ale prišiel na to skôr ako ktokoľvek iný. ,,Možno," odvetila mu, otvorená iným pokusom o uhádnutie jej poslania. 

   ,,Mohol by som spochybniť tvoje možno, ale nebudem to robiť. Máš nejaký dôvod prečo to nechceš nikomu prezradiť?" 

   ,,Ako môžeš vedieť, že som to nikomu neprezradila?" 

   ,,Sme priatelia veľmi dlhú dobu a napriek tomu si to predomnou chcela zamlčať. Súdim podľa toho. Možno to vie Amarellys, ale pochybujem, žeby si to zdelila ešte niekomu." 

   ,,Pri bohoch, skutočne ma poznáš." 

   ,,Prežili sme spolu dlhý čas. Nič menej, teraz nie je čas na spomienky. Dokedy mieniš zostať, predtým ako vyrazíš?" 

   ,,Počkám na Amarellysa. Keďže si si zo Strážnej veže urobil svoje vlastné stanovisko, súdim, že tu chceš zostať." 

   ,,Si tu vítaná tak dlho ako chceš, ale tesne po Amarellysovom príchode odchádzame na nové bojové ťaženie. Myslím, že vtedy ti to už bude ukradnuté, pretože sa sama vydáš na cestu, ale radšej ťa informujem." 

   ,,Ďakujem," prikývla. ,,Kam pôjdete?" 

   ,,Popri Dorii smerom k Verysu a odtiaľ vytiahneme rovno k Merdhearu. Norien sa možno sám skloní, keď dobyjeme oba kráľovstvá." 

   ,,Jednoduchá stratégia." 

   ,,Ale účinná." 

   ,,A niekoľkokrát aplikovaná. No rozumiem pohnútkam, ktoré ťa k nej viedli. Navyše odrezať ich od zásob vody by tiež nebol plán k zahodeniu. Cez ich územia tečú len drobné riečky, ktoré im plnia kráľovské studne. Obe ústia v Dorii. Ak sa vám podarí postaviť hrádzu, rieky vyschnú." 

   ,,Prečo mi to hovoríš?" 

   ,,Verys. Ten hrad je postavený tak aby sa dal iba obliehať. Tak pristaňte na ich hru. Bez zásob vody a zmenšujúcimi sa zásobami jedla sa vám vydajú do rúk sami, ak im neprídu na pomoc ostatné kráľovstvá a podľa toho aké napätie medzi nimi vládne by som túto možnosť vylúčila. Merdhear je hrad postavený čisto na okrasu. Dobyť ho nebude také ťažké." 

   ,,Vďaka za tvoje rady." 

   ,,Za málo. Mám na vojny slabosť. Navyše mi vždy zdvihne náladu ak som na víťaznej strane."

   ,,A komu nie?" 

   Zasmiala sa. ,,Kedy podľa teba dorazí Amarellys?" 

   ,,Za dva dni? Možno za tri. Elfské kone sú rýchle a oveľa vytrvalejšie než ľudské, dokážu behať celé dni bez zastávky a naši muži sú cvičení na prespávanie v sedlách. Budú to čoskoro, to ťa môžem uistiť."

   ,,Kedy si mu poslal sovu?" 

   ,,Včera v noci." 

   ,,Takže v noci pravdepodobne aj vyrazili. Tie vaše mágiou očarené sovy lietajú poriadne rýchlo." 

   ,,Niečo proti naším sovám?" 

   ,,Ale nie. Mám ich celkom rada, len trochu ďobú." 

  ,,No, to je trochu otravné." 

   Elfský kráľ ju viedol ďalej, smerom ku komnate bývalého veliteľa stráží. Chcel s ňou ešte prediskutovať podrobný plán, jej nápady nikdy neboli k zahodeniu a on im rád naslúchal, pretože im vždy vymyslela víťaznú stratégiu. Mnoho kráľov ju využívalo práve na tieto účely a vždy ju za jej služby bohato odmenili. 

   Prešli mnohými schodmi až kým sa dostali na úplný vrchol veže. Komnata bola kruhová, s podlahou z ošúchaného svetlého dreva a s veľkým kruhovým stolom v strede. Stôl bol jedinou vecou v celej komnate. Na stenách ešte viselo mnoho máp rôznych častí krajiny, ale Calder si všimol aj celú mapu Južných kráľovstiev. 

   Lywellyn ale nezamierila k mape z vyblednutého pergamenu, nahla sa nad stôl, na ktorom bola celá mapa prekreslená žiarivými farbami. Calder sa sklonil k nej a nechal ju premýšľať. Keď opäť začul jej rytmický hlas, vedel, že v hlave sa jej zrodil ďalší majstrovský plán.