Crown of the fallen (Korekcia)

16.kapitola

Lywellyn sa usalašila na nízkej skale, ktorá kedysi bývala časťou hradieb. Caldhon si zastal pod ňu, hlavu mal vo výške jej kolien. Obaja mali po dlhej dobe naplnené žalúdky, boli okúpaní a nesmrdeli ako rezník z mestského mäsiarstva.

Na úplnej hranici Severu nevládla úplná zima, takže si mohli dovoliť opustiť komnaty bez hrubých plášťov, či kožušín. Skutočná treskúca zima, plná snehu a občasného studeného dažďa s krúpami bola len na skutočnom Severe, ktorý začínal až za riekou Handerh.

,,Je celkom teplo," poznamenal Caldhon.

,,Na okraj Severu určite," prikývla Lywellyn. Zaklonila hlavu a nechala slnko nech jej pohladí pokožku.

Elf ju mlčky pozoroval, vpíjal sa do nej svojimi nefritovými očami. Zachytila jeho pohľad a pozrela sa mu do očí. Neuhol, neodvážil sa. Prezerala si ho ako dravec, zazerajúci na svoju obeť.

,,Je na mne niečo zaujímavé?" spýtala sa.

,,Si krásna," odvetil Caldhon, ktorý jej tú vetu povedal už toľkokrát, že mu to vôbec nepripadalo čudné.

,,Dobre vedieť," prikývla mrzuto.

Elf si dobre pamätal, že naposledy, keď jej to povedal, pobozkala ho. Zatúžil po jej perách. Uvedomil si, že tak ako po nej, po nikom inom netúžil.

,,Čo je zas?" spýtala sa ho, keď si uvedomila, že na ňu opäť hľadí.

Elf neodpovedal, takže sa čarodejnica skĺzla zo skaly a zaujala pred ním bojový postoj. Stáli od seba sotva na pol metra.

,,Pozri neviem, čo skúšaš elf, ale prestaň s tým," zavrčala a pristúpila k nemu bližšie. Zúžila medzeru na minimum.

Keď vyklonila hlavu dohora, dýchali rovnaký vzduch. Opäť ju zatúžil pobozkať a teraz mal na to vhodnú príležitosť. Nadýchla sa cez pootvorené pery a zazrela na neho. Stále sa ale nepohla a on od nej nemienil odstúpiť.

Lywellyn čakala, že sa poddá jej zúrivému pohľadu a kapituluje, ale zmýlila sa v ňom. Pristúpil k nej bližšie a prinútil ju cúvnuť. Chrbtom vrazila do skaly a od prekvapenia nadvihla obočie. Caldhon jej zabránil v úteku tým, že si oprel ruky o tvrdý povrch kameňa po stranách jej hlavy. Obočie sa jej stiahlo naspäť nadol a nadobudlo zamračený tvar. Ani jeden neprehovoril, na ich situáciu neexistovali slová. Obaja čakali, či sa ten druhý k niečomu bude mať, ale ani jeden sa nehol. Nakoniec sa k niečomu odhodlal Caldhon, v očiach mu niečo zaiskrilo, prekvapená Lywellyn sa zabudla hýbať.

Zacítila jeho ruku na svojom líci, prsty mal jemné a ich brušká sa jej vplietli do vlasov. Od prekvapenia pootvorila pery a nebránila sa tomu, keď sa priblížil. Jeho tvár zastavila nepatrný kúsok od tej jej.

,,Neviem, čo chceš robiť, elf, ale varujem ťa, nerob to..." Ak ešte chcela niečo dodať, nestihla to.

Jeho pery ochutnali tie jej a ona sa od prekvapenia zabudla hýbať. Jej podvedomie uvažovalo nad tým, či ho má zaškrtiť alebo ho objať. Nezvolila si nič, tak silné bolo jej prekvapenie. Caldhon sa trochu poodtiahol. Využila tú chvíľu aby sa nadýchla. Viac času ale nedostala, Caldhon ju opäť pobozkal. Tentokrát to očakávala, ale stále nedovolila svojmu podvedomiu zabiť ho, či naopak pritiahnuť si ho bližšie. Nakoniec sa ale poddala, objala ho okolo krku a dovolila mu zmenšiť medzeru medzi nimi. Pevne ju objal okolo pása, potešený tým, že mu to dovolila. Cítil jej prsty vo svojich vlasoch, jej telo pritlačené k tomu jeho.

,,Ruším?" Keď sa ozval hlas, Lywellyn od neho odskočila. Caldhon na ňu žiadostivo pozrel, ale ona sa úplne červená pozrela iným smerom.

,,Vôbec nie, Arias," šepla.

Vlk sa potešene zaškeril, čo na jeho vlčej tvári pôsobilo hrôzostrašne. ,,Prišiel Amarellys," oboznámil ich a pustil sa smerom, z ktorého prišiel. Keď si všimol, že ho ani jeden z nich nenasleduje, otočil sa a zakričal na nich. Lywellyn odtrhla pohľad od zeme a rýchlym krokom ho nasledovala, elfovi nezostávalo nič iné ako držať sa jej za pätami.

Za celú krátku cestu neprehovorila. Caldhon na ňu vrhal spýtavé pohľady, ale ona mu ich neoplácala. Arias ich musel opäť okríknuť, keď zastavil pred dverami do kapitánovej komnaty. Lywellyn sa nadýchla a pootvorila dvere, srdce jej prudko búšilo. Čo sa vlastne stalo? Prečo to dovolila?

V miestnosti boli len traja muži - zlatovlasí Calder s Amarellysom a.... Arrestas. Od prekvapenia ustrnula v pohybe s ústami pootvorenými, akoby zočila ducha. Arrestas tiež skamenel, vymieňali si pohľady, ktoré mohli znamenať mnoho.

Zavládlo mučivé ticho.