Crown of the fallen (Korekcia)

38.kapitola

Kráľ a vrahyňa okolo seba krúžili, pohľadmi sa prebodávali, tváre mali kamenné ako sochy zdobiace chodby. Lywellyn si voľnou ľavou rukou odviazala plášť a nechala ho spadnúť na zem, aby jej počas súboja neprekážal. Kráľ bol odetý rovnako mizerne ako ona - brnenie zrejme nechal v skrini.

Ani jeden z nich neútočil, akoby obaja vyčkávali na prvé kroky svojho súpera. Nakoniec dlhú chvíľu prerušil kráľ, ktorý sa vrhol vpred, Lywellyn zdvihla meč nad hlavu a zablokovala jeho úder, stiahla svoje ostrie z toho jeho a pretancovala okolo neho v otočke. Kráľ sa zvrtol, opäť sa na ňu zahnal a ona jeho útok opäť zastavila. Meče vydali kvílivý zvuk, pri ďalšom strete z nich vyskočili modré iskričky.

Lywellyn sa na neho zahnala z otočky, jej meč sa ale opäť stretol s tým kráľovým. Voľnou ľavou rukou ho udrela a on sa zapotácal. Čarodejnica zatiaľ skočila vpred, meč v jej ruke sa hrozivo blýskal, pripravený zasadiť smrteľný úder. Kráľ ale v poslednej chvíli zdvihol meč, kolenom ju nabral do brucha a tým ju prinútil v predklone zacúvať. Sekol mečom vo výške jej ramien, jeho úder smeroval na krk. Vrahyňa ale uskočila, ostrie meča sa jej zarylo do ramena. Od bolesti zasyčala, uskočila ešte ďalej, čím si vytrhla meč z tela. Pravá ruka jej hneď začala nepríjemne pulzovať, cítila teplú krv, ktorá sa jej po nej liala. Meč ale nepustila, nebolo to poprvé, čo bola nútená bojovať so zranením.

Kým sa kráľ pripravoval na ďalší úder, predbehla ho a sekla. Jej rez sa ťahal krížom cez kráľovu hruď a v bolestiach ho prinútil skloniť meč. Biela košeľa sa mu sfarbila do karmínova, pomedzi pery mu vyšiel bolestný ston, no rovnako ako Lywellyn pred ním, odmietol poľaviť. Ich meče spolu tancovali v milostnom tanci a oni uskakovali, ich nohy opisovali zložité otočky, inokedy skákali, prehadzovali sa, dobre poznajúc predpísané kroky. Pri každom jednom zrazení mečov sa ozval zvuk, rezonujúci vo všetkých chodbách.

Čarodejnica sa vrhla na kolená, na hladkej podlahe sa jej šmýkalo, takže tento kúsok nebol problémom. Prešmykla sa okolo kráľa, pričom ho sekla do nôh a on tvrdo dopadol na zem. Ešte stále na kolenách sa otočila a vyskočila, ľahko našla rovnováhu. Ustúpila o dva kroky, počkala kým sa kráľ vydriapal na nohy. Syčal a prskal, všetky rany mu krvácali, ale stále na tom nebol natoľko zle aby sa stal ľahkou korisťou. Ďalší jeho útok ju prekvapil svojou rýchlosťou, jedinou jej možnosťou bolo vrhnúť sa popod ostrie kotrmelcom. Sotva, čo vyskočila na nohy, hnal sa k nej meč. Zabránila mu prebodnúť ju, ale kráľova ruka jej tak silno narazila do spodnej sánky až zakolísala, rukou si zotrela krv, vytekajúci z pery. Pozrela na kráľa, ale ten už stál pred ňou.

Najprv zacítila chlad, až potom bolesť. Nevykríkla. Keď zacítila ako sa hrot meča vydral jej chrbtom prudko sa nadýchla, predklonila sa a sotva, čo meč vyšiel z jej tela, padla na kolená. Meč pevne zvierala, bol pre ňu jediným záchytným bodom. Pomedzi pery jej tiekol potôčik krvi, farbil jej bradu do červena. S nenávisťou v očiach pozrela na kráľa, ktorý sa na ňu triumfálne usmieval. V jej očiach sa zračila nenávisť a potláčaná zlosť.

,,A teraz dorazím tvojho otca," šepol jej do ucha.

Namiesto toho jej ale vypľul na rameno krv a klesol na kolená. Lywellyn potlačila meč hlbšie do jeho brucha, našla v sebe toľko sily aby ho pretlačila až von.

,,Mal si sa uistiť, že už neudržím meč, ty márnomyseľný bastard," zasyčala mu do ucha. Jej meč sa mu v rane skrútil, v ľavej ruke sa jej objavila dýka, ktorú si vytrhla z púzdra. Jediným pohybom mu ju zabodla do krku. Oči sa mu zahmlili, vyvrátili sa mu dohora a ochabol jej na meči. Vytrhla mu ho z tela, ale dýku v ňom nechala. Sťažka si sadla pri mŕtvom tele a pousmiala sa.

Je koniec.